Pomerne mladá, anglicky spievajúca kapela troch Slovákov, Walter Schnitzelsson, nedávno suverénne vykročila do povedomia nejedného poslucháča vydaním nového albumu s názvom Fever. Osviežujúcu letnú nádielku, či už v textoch alebo hudobnom prevedení, si zakrátko budete môcť vypočuť naživo na letných festivaloch. Sympatický spevák Jozef Rezník nám rozpovedal ako to celé bolo s novým CD, názvom kapely, ich atypickým koncertom na železničnej stanici či so songom Cut Your Hair.
Prvá moja otázka, bude nepochybne smerovaná na vašu najnovšiu tvorbu, ktorá si upevnila svoje miesto na prvom albume Fever. Ohlasy a recenzie naň, sú viac než dobré. Niektorí dokonca tvrdia, že ste si ním našliapli k veľkému úspechu. Ako vnímate tento rozruch okolo vašej kapely?
Napíše sa toho veľa. Nemyslím si, že je okolo nás až taký rozruch. Celé to vzniklo tak, že sme zozbierali veľa materiálu po našom EP-čku Mother, a potrebovali sme ho už dať von. Už sme nechceli ďalšie EP, tak sme to nahrali ako album. V rámci prípravy vznikali demáče, v priebehu jednej zimy sme to nahrali, a potom sa naťahovalo mixovanie. Ale ten rozruch? Čo ja viem… Bolo to príjemné v tom zmysle, že sme sa dostali na koncerty a k promotérom, ku ktorým by sme predtým nemali prístup. Zahrali sme si fakt pekné akcie a videli kopec ľudí. To bolo na tom najlepšie, že našu tvorbu mohlo počuť veľa ľudí. Nečakali sme, že vydáme prvý album, a hneď sa uchytí. Asi prvý úspechom bola spolupráca s vydavateľstvom Slnko records, kde sme boli jediná, alebo jedna z mála anglicky spievajúcich kapiel, ktorá sa tam vyskytla. Od toho momentu sme si našli cestu aj skrz Rádio FM, ktoré pre nás spravilo naozaj úžasnú robotu, tým že nás hrali, a že sa im to zrejme aj páčilo. V tomto smere to už šlo prirodzene, samo od seba. Rozruch bol príjemný najmä v množstve koncertov.
Album si so sebou nesie, povedala by som, že až relaxačnú energiu, silu letných dní a voľnosti. To všetko sa vám podarilo vpísať do 35 minút. Anglické texty podávate s ľahkosťou a prirodzene. Čo by si nám k Fever ešte dodal?
Čo by som k Fever ešte dodal? Vystihla si pekne atmosféru. Pesničky sú naozaj väčšinou písané o pekných veciach. Nechceli sme sa dotýkať vážnejších tém, i keď musím povedať, že boli aj ironické kritiky. Napr. pieseň Lion, je troška kritika. Sú situácie, kedy to príslušníci vedia docela prehnať. Cut Your Hair bola zo začiatku zle vnímaná niektorými, nazvem ich bulovia. Ľudia ktorí vyhľadávajú konflikty. Nájdeš ich na bránach podradných klubov, kde ty ani ja určite nepôjdeme, ale predsa sa s nimi stretneš, či chceš alebo nechceš. My sme chceli písať hlavne o veciach, čo nám boli príjemné, niekedy až smiešne. Možno v tom bola práve tá irónia a satira. K Fever by som asi ešte dodal, že ľudia si vždy nájdu pre texty svoje vysvetlenie. Respektíve nájdu si v nich situácie, ktoré prežili. Nedá sa im presne predostrieť, čo v nich majú hľadať. Často nám prídu povedať význam, ktorý sme si ani sami nevšimli.
Každého pri názve vašej kapely napadne otázka: Prečo práve Walter Schnitzelsson?
No, to je taký easy vtip. Boli sme v krčme a nejak to na nás prišlo, že sme si začali vymýšľať švédske mená. Pri mojom priezvisku Rezník to bolo úplne jednoduché. Vieš, ako máš tie mená, že Johansson, tak u mňa to bol najprv Rezeňsson. Potom samozrejme, musí byť germánske, a tak vznikol Schnitzelsson. Walter ani neviem, ten sa tam nejak priplichtil. Potom sa to ujalo ako názov skupiny. Ja som to chcel celý čas zmeniť, aby to nebolo len o mne, ale prirodzene sa to vyvíjalo tým to smerom, a už to tak aj zostalo.
[youtube id=“tFmy9SvzayA“ width=“620″ height=“360″]Vaša hudobná filozofia, predpokladám, že aj životná, je známa najmä spontánnosťou a úprimnosťou. Úsmevy, ktoré si so sebou nesiete, prenášate pomocou rytmických tónov na publikom rôznych vekových kategórii. Mohli by ste nám o tejto vašej myšlienke povedať viac?
Neviem či je to práve myšlienka. Stretli sme sa takí ľudia, čo máme prirodzene v sebe úprimnosť. Či už medzi sebou v kapele, alebo k ľuďom okolo nás. Myslím, že ten rock and roll je preto taký vzácny, že to k sebe pasuje. A pekne si to opísala. Celé to je o úprimnosti. Tá by mala vyžarovať z našich textov. I keď niekedy sa tiež nevyhneš niektorým známym frázam. Napriek tomu neuznávame pózu. Sú kapely , ktoré to majú v sebe a vyložene im to pristane. Pravdepodobne majú potrebu to predať. Možno aj práve z tohto dôvodu bola naša kapela pre ľudí atraktívnejšia ako iné. Nesnažili sme sa schovať za žiadnu pózu, frázy. Jednoducho sme to povedali tak, ako sme to cítili.
Úsmev nečarujete len na tvárach ľudí pod pódiom, ale zúčastnili ste sa aj bratislavského projektu Hudba mesta, kde ste svojím hraním spríjemnili a skrátili čakanie cestujúcim na železničnej stanici. Aké ste z toho mali pocity, aj napriek incidentu so štátnym policajtom?
Keď sme vymýšľali, kde bude ten koncert, hneď nás napadla stanica. Nikto z nás nepochádza z Bratislavy. Všetci sme sa tam len stretli, študovali a teraz aj fungujeme. Preto je pre nás jednoduchšie uvádzať, že sme kapela z Bratislavy. Nebudeme predsa písať Ružomberok, Vyšný Kubín a Prievidza. Koncept toho koncertu vznikol na úkor toho, že sme všetci „CP-čkári“ (cezpoľní). Každý z nás na stanici strávil určitú časť života. Preto sme to chceli odohrať práve tam. Skutočne som si to celé neuvedomoval, až po kým sme tam neprišli, nedali prvú zvukovú skúšku, že to bude naozaj punk a neobíde nás to bez povšimnutia. Už pri prvých tónoch sme vedeli, že niečo vyprovokujeme. Chtiac – nechtiac. Ten incident sa stal približne pri poslednej ,tretej pesničke, kedy to už štátny príslušník nevydržal. Po zásahu organizátorov sme ju zopakovali a všetko zbalili. Panie za kasami už boli nervózne. Nič nepočuli. Bol to poriadny rock and roll. Na celú stanicu boli počuť Mirove čineli, moje dva Marshally. Našťastie sme mali povolenie, tak to bolo všetko v cajku. Pre nás to bol obrovský zážitok, ktorý si budeme pamätať do konca života. Každý deň sa ti nestáva, že to rozbalíš na Hlavnej stanici.
Vaše koncertné miesta, na ktorých ste hrali alebo budete hrať, sa rozrastajú po celom Slovensku. Festivaly, koncerty, turné, tým všetkým si prechádzate. Avšak mňa by zaujímalo, či ste začali rozhadzovať siete aj do zahraničia.
Veľmi chceme, aj rozhadzujeme siete, ale v zahraničí musíš hľadať booking a ľudí, ktorí importujú band-y z východu. Väčšinou je ten trend opačný, že ťahajú skupiny zo západu. U nás nie je jednoduché vybehnúť si do zahraničia. Musíš mať nato financie navyše, booking ťa niečo stojí, ale aj zarobíš. Vždy sa ti vráti aspoň na cestu domov. Zatiaľ čo sme hrali mimo Slovenska, bol koncert vo Viedni, kde sme hrali s dánskou kapelou Kashmir. Teraz sa nám najviac zo zahraničia darí Česko. V lete budeme hrať aj na Rock for people. Hráme čím ďalej viac. Je to ešte na dlhé lakte. Tam je takých skupín ako sme my milión. Na Slovensku hráme aj na väčších festivaloch ako je Grape, Pohoda, Žákovic open, ale zahráme si aj na menších outdooroch. Tento rok nás čaká napr. Bláznivé leto, v Námestove bude nejaký festival, kde budeme hrať s HEXom. My sme radi, že tí ľudia prídu aj na takéto malé akcie. Keď neprídu, tak zahráme aj tým pätnástim. Podstatné je, že prišli kvôli nám. Nebudeme tam predsa na nich strúhať kyslé ksichty.
