Nedávno jsem měl možnost si naživo poslechnout trnavskou partu The Wilderness. Musím říct, že pánové dostáli svého jména, byla to divočina. Na první poslech mě zaujala propracovaná muzika a obsah textů, který rozhodně není jen o opakování prázdných frází. Při rozhovoru jsme si povídali (nejen) o Trnavě, o jejich třetím albu a o …Koňýkovi.
Můžete se na začátek trochu představit neznalému posluchači?
Denis: Tak není na nás nič zvláštne na predstavovanie. Cestujeme po československu a hráme v zafajčených, poloprázdnych kluboch kde sa nechávame ojebávat na cesťákoch, na hracích časoch a somrujeme gitary a pivá od spriatelených kapiel. Nič nové. Ak je na nás niečo viac tak to asi treba hľadať niekde v muzike.
Máte za sebou už docela dost koncertů. Některé proběhly i u nás v ČR. Jsou nějaké rozdíly mezi českým a slovenským fanouškem? Platí taky na Slovensku pravidlo prázdného půlkruhu před pódiem, do kterého se na začátku akce odváží vstoupit jen ti nejnapitější?
Tomáš: Pobavil som sa minule v Žiari nad Hronom, kde potom ako sme začali hrať, číra opustili parket.
Martin: No zatiaľ bol v ČR iba jeden. Ale nemyslím si že sú tam nejaké zásadné rozdiely. Aj keď sa mi zdá že v ČR je to o niečo živšie. Ale my mávame ten polkruh plný pred pódiom. Plný skalných a ďalej nikto. A niekedy ten polkruh vypĺňa sama kapela.
Denis: Mali sme už predtým možnosť u vás hrať ale nakoniec sme sa na to z finančných dôvodov vysrali. Nemali sme prachy na to aby sme tú cestu zvládli. Takže si netrúfnem povedať niečo o českom fanúšikovi. Ale polkruhy sú určite aj tu. V našom meste máme vždycky plno ale mimo neho sú ľudia dosraný asi a nebaví ich objavovať iné kapely inde ako v ich zaprdených izbičkách. Ale to je ich vec. Čo sa tanečníkov týka, mne osobne ani moc nevadí keď ľudia na našom vystúpení netancujú. Je to fajn keď sa bavia ale my ideme po emočnom zážitku a snahe niečo povedať. A na to sa človek ktorý ťa vidí prvý krát sústredí ľahšie v statickej polohe pri usrkávaní z piva. Ja sám nie som nejaký pogovač. Takže mi to je jedno.
V loňském roce jste vydali svoje třetí album. Jaké na něho byly ohlasy a kdy můžeme očekávat nějakou novou nahrávku?
Martin: No máš dobré informácie. A s ohlasmi sme boli dosť spokojný, aj ľudia ktorým naša muzika nič nehovorila tak si tam našli niečo čo ich zaujalo . Tento tretí album bol jednoznačne čo sa aj kvality nahrávky týka, rozmanitosti žánrov ale aj neuveriteľnej hudobnej vyspelosti, ktorá hraničí s čiernou mágiou, členou kapely, najlepší z doposiaľ vypustených vecí.
Tomáš: No ohlasy väčšinou pozitívne, ale poznám ľudí, ktorí to moc nemusia. A na novej nahrávke sa pracuje, ale kedy to bude.. snáď ešte tento rok.
Denis: Ohlasy sú také v aké sme dúfali. Na niektorých ľudí je ten album priťažký. Niektorým zas dal niečo na čo dlho čakali. Chodili nám maily z rôznych kútov Slovenska v ktorých nám ľudia písali o tom ako na nich silno tá nahrávka zapôsobila. Niektorý sa mimovoľne uchýlili až k vlastnému rozboru tej nahrávky a o takéto ohlasy nám išlo. Kritika nás nezaujíma. Tú potrebujú iba kapely ktoré si nie sú 100% isté tým čo robia a chcú. Áno, vyšlo nám niekoľko recenzií. Tie sme ale nechali urobiť ľudí o ktorých vieme že našej muzike už rozumejú svojim „posudkom“ ten album iba posunú ďalej. Názory snobských profesionálnych kritikov z rockových časopisov a portálov sú nám šumafuk pretože tých ľudí ani nepoznáme. Tak na čo sa ich pýtať na názor? Čo sa týka noviniek, naša kreativita zatiaľ prevyšuje aktivitu. Ako vždy. Takže uvidíme. Bude kazeta a film. Asi toľko.
Když slyším vaši muziku, hned se mi vybaví konec 70. let, zakouřená hospoda a na pódiu Sex Pistols. Ovlivnila vás nějak tato muzika, nebo to z vaší tvorby vychází samo?
Tomáš: Z niektorých našich koncertov som mal podobný pocit, ale Sex Pistols moc nepočúvam. Ale ovplyvňuje ma rôzna hudba, od CocoRosie až po Rot, nejaký ten rap či jazz, ale najviac asi hardcore punk. Takže v konečnom výsledku z toho môže vzniknúť hocičo, hlavne sa netreba nijako obmedzovať.
Denis: Tak Pistols je tam určite počuť. To preto lebo sme s nim začínali rovnako ako 50% všetkých punkerov. Dobre vieme že není až moc veľký rozdiel medzi nimi a Backstreet Boys ale ten kultúrny šok ktorý spôsobili bude vždy inšpirovať…Po živých koncertoch nám niektorý ľudia hovoria že mali pocit akoby boli na hardcoreovej kapele. To preto lebo keď sa spoja naše rozmanité hudobné preferencie, vychádza z toho symbióza punkových žánrov. A to už ide samo ako píšeš.
Martin: Keby poviem že nás nijako neovplyvnila tak klamem. Nejeden mejdan v ranných časoch kapely sa niesol v duchu Sex Pistols a aj teraz aj keď už menej ako vtedy radi zablékame či už na koncerte alebo len tak z rádia nejaké tie ich vypalováky . Dlhú dobu boli moja najobľúbenejšia punková kapela, čo mohlo byt spôsobené aj tým že som nepoznal tvorbu nejakých iných čo by ma oslovili. Ale časom som spoznal nové kapely a na niektoré staré som zmenil názor ale stále je Sex Pistols u mňa na jednom z prvých miest.
Pojďme se pobavit o vašich textech. Vím, že nemáte rádi klišé bez názoru, které omílá každá druhá rádoby punková kapela. Dalo by se říct, co je hlavním sdělením The Wilderness? Kde berete inspiraci?
Martin: V tomto ti musím trochu odporovať . My ich nenávidíme, ale nie, je trochu smutné že takých kapiel už je tu dosť a stále ich pribúda a človek velice zriedka natrafí na niečo čo ho zaujme . Ja si myslím že nejaké konkrétne jedno zdělenie nie je. A keby malo byt tak by to bolo asi slovo láska, či už je to láska k hudbe, láska k ľuďom láska k Bohu.
Tomáš: Inšpiráciu hlavne zo života, z toho, čo sa deje okolo, medzi ľuďmi a tak. Ale aj z toho, čo sa deje hlboko vo vnútri, kde je každý sám. Potom to stačí už len nejako utriediť.
Denis: Inšpirácie je vždy všade dosť. Nezáleží na tom ako ju vieš prijímať ale na tom kto si ty sám. Každá prijímaná inšpirácia sa predtým než prinesie výsledky musí prefiltrovať v tvojom najhlbšom ja. Ak sú výsledkom tohto procesu pivo a kundy, nech sa páči. Či to je k niečomu, to nechávam na každom osobne. My pozorujeme ulicu. Pozorujeme ľudí. Sami seba nevynímajúc. A nachádzame násilie, bolesť, nekonečné tápanie, more úchyliek a more otázok o význame a smerovaní našej existencie v takomto zvrhlom prostredí v ktorom sa paradoxne dá nájsť aj veľa nádeje a nových začiatkov. Nachádzame snahu človeka sa z tých sračiek vyhrabať a na druhú stranu snahu človeka tie sračky prijať ako definíciu samého seba a niekedy dokonca ako najvyššie dobro. Sledujeme to a žijeme to. A tú malú skupinku ľudí ktorých zaujíma čo robíme sa snažíme o tom všetkom informovať. Sme niečo ako terapeutická poradňa v ktorej sme my sami tiež pacientami. Posledným albumom sme ale asi dali najavo že sme urobili obrovský pokrok smerom k toľko hľadanej skutočnosti.
Jak to u vás v Trnavě žije? Pořádají se tam koncerty, nebo místní punkáči musí jezdit za muzikou někam dál? Na vašem Bandzone jsem se dočetl, že lidi kolem Rádia Bunker se snaží oživit místní scénu zvaním kvalitních interpretů. Vím, že toto alternativní rádio podporujete, můžete nám popsat jejich činnost?
Denis: Trnaváci nemusia zdrhať za muzikou. Je jej tu dosť. Ak ide o punk je veľmi 77čková. V tom je možno trochu problém. Chýbajú tu akcie vyložene hardcoreového razenia. Nedávno jednu robil Bunker ale napr. takú crustovú kapelu som v Trnave ešte hrať nepočul. Určite tu niekedy bola ale premrhal som jednu z mála možností ju tu zastihnúť. Trnava je mám pocit dosť alternatívne mesto. Asi aj drsné. Popíčkovské a mainstreamové kapely tu moc neotravujú takže to je fajn. Má na tom podiel aj Bunker. Na stránkach godot.sk sa každý dozvie koľko potrebuje o týchto aktivitách. Každopádne by som každému doporučil sem prísť vždy keď sa bude konať taká akcia jako napr. Génius noci ktorú robil Bunker. Sú to akcie ktoré majú brutálnu atmosféru, nápad a odkaz. A ak bude naše obľúbené kluby vymetať s nami, zažije tu ozaj niekoľko absurdných situácií na ktoré bude spomínať. Otázka je či v dobrom.
Tomáš: Zrovna dnes (3.5.) by som na jeden z tých koncertov išiel, ale budem v práci. Ináč za tým, čo počúvam cestujem, napr. do Brna.
Martin: No ľudia okolo rádia Bunker sú naši dobrý známy už pár rokov a navzájom spolu spolupracujeme a pomáhame si. Viac si môžeš pozrieť tu.
U nás bylo poměrně nedávno hodně propírané téma Zóna A a Koňýkovy podivné vztahy s neonacistickým podsvětím. Jeho rozhovory nikam nevedly, nikdy nedokázal přímo odpovědět na jasně položenou otázku a jejich fanoušci se rozdělili na dvě skupiny. Ti, kterým to je jedno a dál pro ně bude Zóna A jedna z předních kapel, a druzí, kteří pochopili, o co jde a jedno jim to není. Jaký máte na toto téma názor vy?
Tomáš: Keď som mal 15, tak som počúval potopu, teraz so Zónou občas hráme. Ale všeobecne ma ani Koňýk ani Zóna A moc nezaujíma. Koňýka berem ako človeka, ktorý pre Wilderness niečo spravil a hoci s niektorými jeho názormi nesúhlasím, nemienim sa k nemu začať správať akoby mal mor.
Denis: Pre nás nikdy Zóna nebola niečo ako predná kapela. Nikdy sme sa tým netajili. Dokonca ani pred nimi. Práve naopak. A aj tak sme spolu vždy vyšli v pohode. Tých názorových skupín o ktorých píšeš je viac. Nie len dve. Jednou z nich sú tí ktorým nie sú takéto veci ukradnuté ale nemajú potrebu sa len tak rýchlo uchyľovať k radikálnym záverom. Zóna nie je iba Koňýk. A pokiaľ ide iba o neho, je na ňom či má záujem na tom aby túto minimálne 15 rokov sa vlečúcu vec dotiahol do konca a definitívne uzavrel tak, aby scéna už konečne považovala túto vec za definitívne uzavretú tiež. Na Slovensku a v Čechách je toľko mladých kapiel…Tieto kapely budú jedného dna stálicami, legendami a podobnými pičovinami. Musíme riešiť tieto kapely a venovať pozornosť im a ich názorom. Nie kapelám ktoré to svoje povedali 100 rokov dozadu a dnes hrajú už iba pre radosť alebo peniaze a nič viac už neovplyvnia. Na čo sa biť do pŕs, bojkotovať a rozhodovať sa či prestaneme chodiť na preplnené koncerty stálic, keď pritom na prázdny koncert neznámej kapely v našom meste sa vyjebeme bez mihnutia oka? Naša generácia musí ísť ďalej a srať na minulosť. Budúcnosť nepatrí nikomu z nej. Jedného dňa ani nám nebude patriť.
Můžete nám ještě ke konci prozradit nějaké plány do budoucna?
No v budúcnosti bude teda tá kazeta. Po nej bude nasledovať videoklip zpracovaný na motívy celého albumu. V podstate taký menší punkový DIY film. A časom plánujeme ovládnutie celej čs punk scény pomocou podprahových odkazov na našom ďalšom albume. Toť vše. Na viděnou.
