Ich album z roku 2004 Fast Forward Eats the Tape, nahraný v spolupráci s producentom Sum 41, Blairom Calibabom bol sonickým riedidlom všetkých dovtedy zabehnutých punk rockových klišé. Progresívnosť ich skladieb sediaca na ramenách bicích, pri ktorých by aj gulomet nestačil s dychom, dokáže pri určitej hlasitosti do budovy spraviť dieru a odsťahovať susedov na týždeň.
Ubehli iba 4 roky od ich založenia, aby mohli na turné zdielať pódiá s takými menami ako Bad Religion, Strung Out, Death by Stereo alebo Tsunami Bomb. Z malej kapely z Calgary, ktorá svoju existenciu vybudovala na výmenných koncertoch v rámci lokálnej scény sa stal kult celosvetového skatepunku.
Belvedere môžu byť pre ostatných synonymom pre nesmiernu húževnatosť, extrémnu pracovitosť a nevyčerpateľnú energiu. Kapela vydáva tento rok novú platňu a ich novým singlom akékoľvek známky únavy najavo príliš nedávajú. Susedia môžu opäť baliť kufre.
FOR ENGLISH VERSION PLEASE CLICK HERE
Váš nový singel sa nesie v údernej a technickej atmosfére, aká vám bola typická po celé tie roky vašej existencie. Je obdivuhodné, že aj po tak dlhej dobe máte po tejto stránke naozaj stále čo ponúknuť. Môžeme od novej dosky očakávať, že sa celá bude niesť v rovnakom duchu?
Ďakujeme za pochvalu. Áno, celý tento album je dosť strhujúci a rýchly. Naprieč všetkými 13 skladbami nájdeme určitú dynamiku, ale mám pocit, že si ich fanúšikovia Belvedere užijú. Sme na túto dosku skutočne hrdí.
Bude na novom albume cítiť aj prítomnosť novej zostavy? Akým spôsobom ovplyvnili hudobný výraz Belvedere noví členovia?
Dali sme si naozaj záležať na tom, aby sme našli do Belvedere tých správnych ľudí. Ku obidvom, Danovi aj Ryanovi sme sa dostali pomerne skoro, ale zároveň sme stále mali možnosť zistiť, čo dokážu aj tí druhí. Najdôležitejšie však bolo nájsť ľudí, ktorí by vedeli nielen hrať staré veci, ale boli by ochotní aj písať a prispievať novou hudbou. Myslím si, že fanúšikovia kapely budú určite počuť nejaký rozdiel, ale v dobrom. Mám dojem, že tento album je pre kapelu dobrým krokom vpred.
Ako zvláda kanadská vláda momentálne prebiehajúcu COVID krízu? Existujú u vás mechanizmy, ktoré sú vytvorené na pomoc zasiahnutým odvetviam, ako napríklad aj samotnej kultúre?
Niektorým klubom pomohla a tu a tam aj hudobníkom. Našťastie pre nás všetkých, všetci máme prácu na čiastočný alebo plný úväzok, aby sme sa dokázali udržať nad vodou.
Takže sa Belvedere nedokážu uživiť výhradne iba hudbou?
Nie, všetci máme rôzne iné zamestnania, ktoré nám pomáhajú platiť účty.
Keď ste sa v roku 2005 rozpadli, krátko na to v roku 2007 si založil This is a Standoff, s ktorými ste opäť jazdili velmi náročné turné. V medzičase keď si však nikde nehral, pomyslel si niekedy na to, že by si s hudbou prestať úplne? A počítal si vôbec niekedy s tým, že sa Belvedere opäť vrátia na pódiá a do štúdia?
Áno, s This is a Standoff sme toho pôvodne veľa neplánovali, nakoniec sme však aj tak veľa jazdili na turné a vydali sme 3 nahrávky. Keď sa Belvedere rozpadli, myslel som si, že s hudbou som už nadobro skončil. Ale po chvíli mi hranie začalo opäť chýbať a tak som založil TIAS s Johnom a Grahamom.
Nemyslel som si, že by sa Belvedere mohli dať opäť dokopy. V skutočnosti sme chceli spraviť iba 12 reunion koncertov a to malo byť všetko. Ale nakoniec to išlo tak dobre, že padlo rozhodnutie pokračovať ďalej a písať novú hudbu. Mám veľké šťastie, že počas svojej 40ky môžem toto robiť aj naďalej.
Vaša kapela vznikla v Calgary v polovici 90. rokov. Vieš si spomenúť aké to bolo, keď ste vznikali? Aký bol vtedajší obyčajný život vo vašom meste a aký bol život punkovej scény a kultúry vo všeobecnosti?
Áno, rok 1995 bol našim prvým rokom. Bolo to všetko veľmi vzrušujúce. Boli sme partia deciek na miestnej punkovej scéne, ktoré sa snažili organizovať koncerty a stretávať sa s kapelami z ďalších miest, aby sme si mohli navzájom na tých spomínaných koncertoch zahrať. Takto sme vlastne začínali, výmennými koncertami s kapelami z iných miest. V tom našom meste máme zase skvelú scénu všetkých vekových skupín a aj barovú scénu, ktorá umožňuje človeku aboslovovať cez víkend hneď niekoľko koncertov aj bez toho, aby z toho všetci nakoniec vyhoreli.
Kde berieš prosímťa túto nekonečnú energiu a inšpiráciu na to pokračovať v tom, čo robíš?
Neviem…je to sranda, ale hrať v kapele mi ešte aj dnes pripadá stále ako plán „A“. Nič iné som tak nemiloval, ako hranie hudby, bookovanie koncertov, bookovanie iných kapiel a nadväzovania kontaktov s priateľmi. Vo svojom živote som sa už stihol živiť naozaj všetkým možným, ale turné a hudba vždy dokázali utíšiť moju dušu. Dúfam, že tento pocit nikdy nestratím.
