Slobodná Európa: Vieme presne čo by nám povedal a tak šnúru odohráme pre Ďurka ako spomienku

Pár dní dozadu odišla do večnosti bubenícka legenda Ďuro Černý (Slobodná Európa, Tublatanka). Hudobník s citom pre rovný rytmus a rock’n’roll bez zbytočného šperkovania. Mal len 54 rokov a prasklo mu črevo. Gitarista Sveťo ho z rozprávania na rozlúčku aspoň čiastočne pripomenul.

Ako si pamätáš Ďura Černého, keď prišiel do Slobodky?

Pamätám si ho ako veľkého bohéma a hedonistu so všetkým, čo k tomu patrí. Poznali sme sa ešte dávno pred Slobodkou a hneď som si ho zamiloval. Bol to človek, ktorého sa nedalo nemilovať. Hneď sme si s ním sadli. V dobrom aj v zlom…

Ďuro bol povodne bubeník vo vtedy slávnej Tublatanke. Ako sa z kapely na výslní popularity dostal do punkovej Slobodnej Europy?

To si presne nepamätám, nakoľko to bol začiatok deväťdesiatych rokov a z toho obdobia mám amnéziu. Väčšinu príbehov poznám z vyprávania Braňa Alexa a Whiskyho, ktorí pamäť (záhadne) nestratili. Pamätám si len, že sme si veľmi rozumeli, stretávali sme sa u neho na byte na Kúpeľnej ulici a nejak to vzniklo… Vlastne ešte predtým nahral na Pakáreň dva songy s ktorými mal náš vtedajší bubeník Ozi problémy. Bola to Nedeľa a Dievča z horných 10 000. Tuším, že vtedy sa vytvorilo medzi nami to puto, ktoré ho doviedlo do Slobodky. Jemu sa tie pesničky veľmi páčili a rozumeli sme si výborne aj ľudsky.

Tublatanka bola kapela, s ktorou sa mohol živiť a vypredávať veľké haly v tom čase, prečo si myslíš, že sa rozhodol ísť do Slobodky?

Čo sa týka živenia sa hudbou, tak v tej dobe ani Tublatanka, napriek tomu, že vypredávala amfiteátre, za to nebrala nejaké veľké lóve. Dnes by boli ťažkí milionári, ale vtedy Ďurko dostal za koncert tuším okolo 200 korún… Ohľadom jeho rozhodnutia ísť do Slobodky – nedávno mi povedal, že to bolo hlavne kvôli mne – že sa mu páčil môj štýl hry na gitaru a pesničky Slobodky. Ale myslím si, že celá partia mu sadla. Okrem toho Ďurko zbožňoval RAMONES a túžil hrať v kapele, ktorá hrá primitívne – žiadne prechody na bicích, žiadne sóla. A my sme tak hrali…

Zo Slobodkou sa naplno zapojil pri nahrávaní legendárneho Unavení a zničení. Nahrával tam už všetky skladby?

Nie. Tesne pred nahrávaním albumu od nás odišiel a začal s nami na bicie hrávať Čunďo, ktorý nahral pár vecí. Odišiel kvôli tomu, že sa chcel zachrániť. My všetci sme už boli v takých sračkách, že tam išlo doslova o život. Smrť okolo nás kosila, všade okolo zomierali desiatky kamarátov…. bolo to veľmi zlé obdobie. Kapela bola v úplnom rozklade, vlastne sme už ani nehrávali. Whisky nás nejak ponachádzal po meste a povedal nám, že máme možnosť vydať album. Nikomu z nás sa do toho nechcelo, lebo sme mali iné starosti, ako hrať sa v štúdiu, ale keď nám povedal, že dostaneme aj nejaké peniaze, tak nás zlomil. Hovorím to tak, ako to bolo. Boli sme vyšinuté trosky a šli sme to nahrávať len kvôli prachom. Mali sme na to šibeničných 8 dní a ešte Whisky nemal ani jeden text. Tie písal v štúdiu popri nahrávaní. Hneď v prvý deň bol prúser, lebo Braňo nedošiel, tak sme chceli celé nahrávanie zrušiť. Večer ho Whisky úplnov náhodou stretol na nejakej benzínovej pumpe v žiguláku plnom cigáňov z podsvetia a podarilo sa ho dokopať k tomu, aby na ďalší deň prišiel nahrávať…. Čiže Ďurko vlastne od nás odišiel, lebo videl, čo sa s nami stalo a čo sa deje s ním a chcel to zastaviť, čo sa mu aj vďaka bohu podarilo. Ale väčšinu vecí na Unavení a Zničení nahral on.

Ten album je unikátny. Plný zaujímavých hosti a mixom nálad vtedajšej doby. Ako sa podarilo Ďurovi vystúpiť z tak rozbehnutého vlaku?

On to spomínal v nejakom rozhovore. V jeden ďeň sa to proste v ňom otočilo a nejak to vnútorne pochopil… Podobne ako Whisky. A bol aj na liečení. Whisky to dal bez liečenia.

Slobodná Európa potom pauzoval zopár rokov, čo robil v tom čase?

Ďurko, okrem toho, že hral na bicie mal vyštudovanú VŠMU a v období, keď nehral, robil v Rádiu Expres – teraz neviem presne čo, ale tuším programového riaditeľa, alebo niečo také… Po pár rokoch sa posunul ďalej a začal sa venovať réžii dabingov – robil hlavne dabing na kreslené filmy od Disneya. Áno – ten kvalitný dabing, ktorý počujeme v disneyovkách je jeho práca. A aby toho nebolo málo, písaval aj scenáre pre „Súdnu sieň“. Často do scenárov vtipne zakomponovával mená svojich kamarátov a tak sme mohli vidieť jednu súdnu sieň, v ktorej skryto vystupovala celá Slobodka. Svedok Svetozár Korbeľ (ja), ďalej tam bol Temovič (Temo), Žumovský (Žumo), dieťa Miloslav (Whisky) a dokonca tam zakomponoval aj ako svedkyňu moju drahú po menom Eva Filipovská (Evička Korbeľová, za slobodna Filipová). Mal úžasný zmysel pre humor a bol to veľký figliar. Dabing a scenáre robil potom aj popri Slobodke po jeho comebacku naspäť k nám.

Slobodka sa opäť pozbierala začiatkom nového tisícročia a vydali ste album Trojka. Na ňom Ďuro asi ešte neparticipoval?

Nie. Vtedy ešte s nami hral Tuleň, potom Juraj Vitéz z Le Payaco a Ďurko sa k nám vrátil až začiatkom roku 2011.

Čo ho opäť motivovalo vrátiť sa do Slobodky? Nebál sa, že opäť spadne do rovnakého kolotoča?

Nie. Ďurko videl, že už to nie je také peklo, ako kedysi. Ja som napríklad od roku 2008 prísny abstinent. Nepijem alkohol, neberiem žiadne drogy a už tretí rok ani nefajčím. Popri tom som začal behávať, chodiť do posilňovne, proste zdravo žiť… Vrátil sa do úplne iného prostredia, ako bolo to, z ktorého odišiel. My sme si vždy boli veľmi blízky. Mali sme taký svoj interný humor a hry, ktorým by bolo ťažké niekomu nezainteresovanému porozumieť. Bol ako môj brat. Veľmi mi chýba a vždy aj bude chýbať.

Tublatanka ho nikdy nelákala k návratu? Viem, že sa kriticky vyjadroval k Ďurindovým politickým prejavom, ale predsa bol jej súčasťou v časoch najväčšej slávy…

Lákala. Viem, že túžil, aby urobili spomienkové turné v starej trojke (Černý, Ďurinda, Horváth). Dokonca som sa po pohrebe dozvedel, že to bolo celkom reálne a schyľovalo sa k tomu. Škoda, že sa toho nedožil. Mal som taký pocit, že mnoho vecí ostalo nedopovedaných a chcel, aby sa uzavreli. O Maťovi sa vždy vyjadroval pekne a z rešpektom, aj keď ich nešťastnú politickú angažovanosť odsudzoval. Nikdy som z neho necítil ani štipku zášti, alebo zlomyseľnosti. Mal čisté srdce.

Slobodka už takmer v pôvodnej zostave aj s Durom nahrala zatiaľ posledný album Štvorka. Prichádzal aj Ďuro s hudobnými inšpiráciami a nápadmi?

Priamo autorsky sa na albume nepodieľal, ale jeho výnimočnosť bola v tom, že ja – ako autor som mu nemusel takmer nikdy hovoriť svoju predstavu o bicích. Vždy vedel presne čo a ako má kde zahrať. Hudbu cítil.

Ďuro náhle odišiel do večnosti a Slobodka sa s nim lúči na turné, kde mal aj on hrať. Ako pôjde kapela ďalej? Kto plnohodnotne zastúpi Ďura Černého?

Pôvodne sme chceli šnúru samozrejme zrušiť a dať si pauzu v hraní. Ovšem poznajúc Ďurka, vieme presne čo by nám na to povedal a tak sme sa rozhodli, že šnúru odohráme pre Ďurka ako spomienku a rozlúčku s priateľom. Máme za sebou prvé koncerty tejto najsmutnejšej šnúry a môžem potvrdiť, že to bolo dobré rozhodnutie. Na koncertoch je veľmi vzácna atmosféra a silne sa nás to dotýka, keď vidíme, že sme sa neprišli rozlúčiť sami, ale spolu s nami množstvo ľudí. Samozrejme sme museli vyriešiť post bubeníka, ale ani v tomto nás Ďurko nenechal nepripravených. Často nám hovoril o tom, koho by prijal, aby ho nahradil v Slobodke, keď tu už nebude. Hovoril nám o 3 ľuďoch, medzi ktorými bol náš bývalý bubeník Tuleň, ktorý s nami nahral album Trojka. Nejak zvlášť sme Tuleńa neoslovovali, nakoľko hrával v Zóne A a tak sme ho nechceli lanáriť, ale nejak sa to zhodou náhod utriaslo a Tuleň prejavil záujem a tak dnes už môžem potvrdiť, že sa k nám vracia na post bubeníka.

Slobodka ide teda ďalej, prekonala toho už naozaj dosť, pracujete teda už aj na nejakých nových skladbách?

Nie. A ani tak skoro nebudeme. Whisky si chce dať odstup od štvorky. Preto sa v najbližšom období budem zameriavať na svoju druhú skupinu Jeho Skromnosť & Personál s ktorými nám nedávno vyšiel album „Žiadny rešpekt!“ a rád by som do roka, maximálne do dvoch rokov nahral s nimi ďalší album, ktorý by bol v trochu odlišnom duchu. Rád by som sa posunul niekam, kde som ešte nebol a trošku si zaexperimentoval. Plánujem do kapely zobrať šikovného psychedelického klávesáka. Uvidíme, ako to vypáli.

TOUR 2016 …venované Ďurkovi:
8. apríla – Bratislava, Randal Club
9. apríla – Kanianka, Matrix Club
15. apríla – Brno, Metro Music Bar
16. apríla – Senec, Murphy´s pub
21. apríla – Praha, Futurum Music Bar
22. apríla – Pardubice, Rockový klub Ponorka
29. apríla – Ústí nad Orlicí, Kulturní Dům (+Plexis, The Fialky, Punk Floid a Existence nové doby)
6. mája – Ostrava, Barrák music club
7. mája – Ružomberok, Piváreň Nové Korzo
20. mája – Bystřice pod Hostýnem, Zámecká Konírna (Jarní alternativa 2016)
21. mája – Zvolen, Dom kultúry ŽSR