Samorast: Je potrebné s ľudmi hovoriť a nenechať, aby ich prúd hnedého bahna strhol

Samorast. Energický, osobitý hardcore punk podaný s ohromným nasadením zo stredného Slovenska. V textoch sa neboja vyjadriť svoj názor a ich koncerty sú vždy plné energie. O tom, prečo volajú práve Samorast, ako hodnotia volby na Slovensku atd., nám kapela povedala viac.

Prvá otázka, prečo práve Samorast?

W: Myslím, že každá jedna kapela vo svojich euforických začiatkoch vyberá to najvhodnejšie slovo, či slovné spojenie, ktoré by dokonale vystihovalo smerovanie a zameranie jednotlivých členov a členiek. Osobne som mal vždy s týmto slovom spojený obraz kvitnúcej púpavy, ktorá rastie z trhliny betónového panelu, niekde uprostred preľudneného sídliska. Pripomínalo mi to akúsi symboliku toho, že aj v absolútnych nepodmienkach môže vyrásť niečo jedinečné, svojské a hlavne niečo, čo by človek od toho miesta skutočne nečakal.

No pri pohľade z nezaujatej strany je to proste len obyčajné slovo, ktoré je na prvý posluch tvrdé, dá sa vyložiť mnohými významami a znie proste zaujímavo, neokukane a dobre.

H: Ja som síce pri zrode kapely a názvu nebol, preto som nechcel odpovedať na túto otázku, ale slovo „samorast“ patrí medzi moje obľúbené pomenovanie pre také usoplené decká, ktoré často žijú v slabých sociálnych podmienkach a rodičia na nich často kašlú a nevenujú sa ich výchove. Preto tieto decká vychováva ich prostredie a pre mňa sú taký „samorast“. Takýto pohľad sa mi vynoril aj, keď som prvý krát počul tento názov a vždy sa mi s ním bude spájať. Možno som aj v názve hľadal súvis a symboliku pre DIY kapelu, ktorá bez pomoci a hudobného vzdelania sama rastie a formuje sa do svojej podoby i napriek prekážkam a neľahkým podmienkam. Samorast je boj o existenciu a vlastnú identitu.

V skladbe Nedovoľ spievate že „fašizmus je synonymom lásky, pravou cestou ako ochrániť národ pred skazou“… V čom je podľa vás problém, že fašisti na Slovensku získavajú podporu?

W: V prvom rade si myslím, že momentálne nacionalistické a fašistické tendencie nie sú len vyústením pravicovej agitky posledných rokov. Spomínam si, že nám už ako malým deckám vtĺkali do hlavy všetci, vrátane rodičov, že Rómovia nie sú dobrí ľudia. Mnoho ľudí si to osvojilo bez sebemenšieho zamyslenia a iní sa len utvrdili v názore na základe nejakých zlých osobných skúseností. Pochádzame (s Vajcom) z okresu, ktorý sa roky držal na popredných priečkach v nezamestnanosti, čo nahrávalo do karát všetkým tým nasraným hrdinom bielej robotníckej triedy, ktorí ešte aj teraz po rokoch, kedy je tá situácia na oveľa lepšej úrovni, stále melú niečo o zásluhách a privilégiách. Stačí sa len pozrieť na volebné výsledky z týchto miest a obcí. Kotleba mal dobrú stratégiu. Rozprával hlasom, ktorému rozumel aj posledný idiot, ktorý ledva skončil základnú školu. A hlavne chodil do tých miest a obcí aj mimo volieb. Vrcholová politika je pre väčšinu ľudí totálne nezaujímavá, nerozumejú jej a ani rozumieť nechcú. On sa snaží vnútiť názor, že za svoj skurvený život nemôžeš ty, ale niekto iný a len on vie, ako s tým zatočiť. Stále je ľahšie ukázať prstom na niekoho iného, ako na seba. A v neposlednom rade mám taký blbý pocit, že táto nenávisť ľudí spája. Neraz som svedkom, ako pri stáni napr. v nejakom rade u doktora začal niekto sám od seba nakladať na Rómov s malou dušičkou, že sa niekto pridá. Najsmutnejšie na tom bolo to, že sa spravidla pridala vždy väčšina.

Tiež si myslím, že hlavne vďaka sociálnym sieťam je tento problém vidieť viac, ako napr. pred 15 rokmi. Ale aby som nebol len negatívny, tak si myslím, že ľudia postupne strácajú svoje predsudky. Alebo to možno vnímam takto práve preto, lebo tomu veriť chcem :-).

Iwo: Frustrovaní ľudia sa vedia veľmi rýchlo vzdať demokracie a podporiť fašistov. Ako je už známe, najviac voličov pochádza z chudobných, politikmi zabudnutých obcí. Kvalita verejných služieb ako napr. zdravotníctva, školstva, alebo súdnictva – chýba tu alternatíva – „slušný systém“. To bude dôvodom rastu, hlavne u mladých ľudí, čo je veľmi znepokojujúce. Fungujúca „demokracia“ dáva ornú pôdu populistom a neuvedomelí ľudia si potom najmenej uvedomujú súvis medzi kvalitou demokracie a kvalitou života. Neriešenie problémov v kombinácií so zneužívaním moci zvyšuje nespokojnosť ľudí a tým sú ochotní prijať aj radikálne riešenia. A ako už spomína Wrbo, internet, dobrá stratégia znamená úspech…

H: Procesu fašizácie spoločnosti podľa môjho názoru nahráva kríza a úpadok v spoločnosti. Badať to najmä v rétorike fašistov, ktorí poukazujú najmä na morálny úpadok a ponúkajú krátkozraké riešenia. To využil aj Kotleba, ktorému javisko vystaval Smer s vládou korupcie a masívneho rozkrádania verejných zdrojov. Kotleba sa veľmi rýchlo naučil surfovať na vlne populizmu (napadol ma názov obskurného filmu z 80tych rokov „Surf nazis must die“ :) Ekonomiky teraz po korone prechádzajú do recesie, čo bude živnou pôdou pre lacné poukazovanie na príčiny rozkladu. To ma celkom desí. Dezinformačné weby už teraz šlapú na plné obrátky a vytvárajú podhubie pre fašizáciu. Podstatou je, že takíto ľudia nemajú riešenia, lebo už z princípu na to nemajú mentálnu výbavu. Otázkou je, do akej miery dokážu strhnúť na svoju stranu nespokojný plebs. Ak ľudia prestanú veriť v demokraciu a spravodlivosť, tak sú na najlepšej ceste skĺznuť ku krajným riešeniam. Stačí si spomenúť na nedávne úspešné hoaxy o liekoch pre Rómov zadarmo, o sociálnych dávkach atď. Pre bežného frustrovaného človeka s mizernou prácou, zaťaženého hypotékou a exekúciami to pôsobí ako rozbuška. Preto je potrebné s ľudmi vo svojom okolí hovoriť a nenechať, aby ich prúd hnedého bahna strhol. Ďalšia časť ich elektorátu sú prvovoliči a tam by mala svojú úlohu zohrať škola a rodina. Treba si uvedomiť, že dnešní fašisti už nedupú ťažkými botami po uliciach, ale majú tváre našich susedov a profilové fotky s kvetmi a svojimi vnúčatami.

V skladbe Zober si ich domov zas spievate, že „zlyhal základný princíp lásky a solidarity“. Mysleli ste tým antimigračnú politku veľa strán na Slovensku. V čom to je, že ludia sa bojí druhých národov a že táto antimigračná kampan má aj úspech u množstva ludí?

W: Ako vidím, tak časť mojej odpovedi na predošlú otázku, by sa dala v pohode aplikovať aj na túto :-).

Ľudia sú zvyknutí na svoj komfort a nemajú radi zmeny. Hlavne vtedy, keby to malo znamenať nejakú zmenu pre nich samotných. Rád by som napísal, že sa v tomto prípade jedná o jedincov, ktorí nevytiahli päty zo svojho okresu a preto reagujú, tak ako reagujú, ale častokrát prichádzajú tieto nenávistné hlasy zo zahraničia, kde, a teraz príde čerešnička na torte – sa najhlasnejšie ozývajú ekonomickí migranti, ktorí ušli zo Slovenska práve za vidinou lepšieho života – spravidla na západe. A pritom by stačilo tak málo a to pozrieť sa v prvom rade na seba a pozametať si pred vlastným prahom. Ale to by stálo nejaké to úsilie a kritické myslenie je výsada oviec, slniečkárov a dobroserov…

H: Súhlasím s Wrbom… strach z neznámeho máme geneticky zakorenený. Veľa ľudí vo svojom prázdnom živote nemá byť právom na čo hrdí, tak je najjednoduchšie byť hrdí aspoň na kus zeme, kde sa po narodení nadýchli. Budeme sa biť do pŕs za naše národné symboly, na veci, čo tu boli dávno pred nami a budú, či tu budeme alebo nie. A samozrejme na naše národné jedlo, ktoré by nebolo bez amerických zemiakov a rumunskej bryndze :) Mnoho ľudí nemá z objektívnych i subjektívnych príčin možnosť cestovať a učiť sa o živote iných kultúr a tak vychádzajú len z toho, čo sa im podsúva. Pritom môžu byť radi, že žijeme v prostredí, kde nebojujeme o jedlo, vodu a kde náš život nieje dennodenne ohrozovaný. Je nadmieru smutné, že tí, čo sa oháňajú láskou a pomocou blížnym a núdznym majú v protiimigračnej téme najsilnejší hlas…

Iwo: Chalani sa vyjadrili presne, jasne, zreteľne. Tu niet čo viac dodať.

Stále je ľahšie ukázať prstom na niekoho iného, ako na seba. To je aj podľa mňa asi najväčší problém ľudí. Dá sa to nejako zmeniť, aby si ludia priznali aj svoje chyby?

W: Dá sa, čo by nie. Vyžaduje to ale istú dávku sebakritiky a hlavne odriekania, na čo (ako som už písal o otázku vyššie) nie sme zvyknutí a podľa mňa si ani zvyknúť nechceme. Vieme, že naše slová vedia ublížiť a predsa ich neraz vyslovíme. Vieme, že za živočíšnou výrobou sa ukrýva utrpenie živých tvorov a predsa si nedokážeme odtrhnúť od úst posraný kus mäsa. Hromadíme si v našich domoch kopec nepotrebných vecí len preto, aby sme ich mohli po pár mesiacoch, či rokoch nepoužité vyhodiť. Snáď ma chápeš, kam tým mierim.

Bez tohoto všetkého vieme stále prežiť plnohodnotný život, ale akosi nechceme, lebo by sme museli zmeniť svoje návyky a zvyky. Myslím, že vieme ako na to, len sme dostatočne zhýčkaní, aby sme dokázali vykročiť úprimne, bez nejakej pózy, mimo svoju komfortnú zónu. Zámerne píšem my, lebo aj sám si uvedomujem svoje chyby a neraz sa za ne v hlave bičujem, ale tá pohodlnosť…

H: Áno, býva ťažké v sebe nájsť dostatok sebareflexie a hľadať priestor pre zmenu…Česká kapela Innoxia Corpora to vyjadrila albumom „Je těžké otočit prst proti sobě“. Podliehame sebaklamu a ilúziám o svojom lepšom „ja“. Pritom priznať si svoje nedostatky a začať sa meniť zvnútra kúsok po kúsku nebýva ťažké. Kvôli egu s tým máme ale asi problém všetci. Preto často hľadáme nepriateľa vonku, pritom si toho skutočného pestujeme sami v sebe.

Iwo: Asi si myslíme, že keď si priznáme svoju chybu, zníži sa naša hodnota. Zrejme sa bojíme ponaučenia, inak si to neviem vysvetliť. A pritom je to naopak. Priznanie chyby vedie k vyhnutiu sa jej opakovaniu.

Hehe, inak Innoxia Corpora s tým názvom albumu aj mne hneď napadla. Tak skúsim iné slová, ako klamstvo, faloš, pretvárka – v prospech vlastného ega pre vlastné pohodlie sme nepoučiteľní.

Slová dokážu klamať, činy odhaľujú realitu.

Už ked sme začali túto tému. Tak ako ste spokojní s voľbami na Slovensku?

W: Nie som spokojný. Úprimne si ale asi ani neviem predstaviť nejakú ideálnu zostavu koalície, ktorá by ma vyslovene tešila. Vždy, keď sa zvolebnieva a na sociálnych sieťach, či krčmových diskusiách niekto začne velebiť nejakého politika, političku, či stranu, ihneď sa mi v hlave vynorí text piesne Bez pokynu od valašskej kapelky CO-CA s textom „Dobře si zapamatuj tvář svého vůdce, srazí tě na kolena a i s těmi ostatními i vlajky zemí, které tolik obdivuješ, byly spáleny lidmi jako jsi Ty!“. Som v tomto smere skeptik a proste tým ľuďom neverím. Nedokážem sa stotožniť s ich heslami, či volebným programom. Takže klasicky k voľbám chodím. Nikdy však nie za, skôr proti.

H: Ja som výsledkom dosť sklamaný. Podarilo sa síce rozbiť vládnu mafiu, ale stále tam máme početných fašistov a ultrakonzervatívcov. Doteraz som volil vždy protestne, alebo som hádzal neplatné hlasy. O to viac ma mrzí, že keď som mal konečne možnosť voliť bez výčitiek ekologických aktivistov, tak kvôli blbému pravidlu hlas desaťtisícov ľudí prepadol.

Teraz trochu k inej téme. Pred pár rokmi som si od vás objednal CD a aj platňu a CD bolo v super DIY obale. Čo pre vás znamená DIY?

W: Tri obyčajné slová, ktoré vo finále neznamenajú nič. Ich význam sa dá prekrútiť a skomoliť tak, ako sa práve kapele hodí a donekonečna sa môžeme o tom hádať, či to je ešte DIY alebo nie je. Kopec kapiel chodí hrávať po komerčných festivaloch, či verejnoprávnych rádiách alebo si pýta za svoje vystúpenie poriadne nadnesené honoráre. Toto pre mňa DIY skutočne nie je, no pre nich možno áno.
Iwo: Predovšetkým slobodu. Pretrváva tu snaha tvoriť, robiť veci, či koncerty aj napriek finančne dostupnej ponuke hotových produktov, služieb. Dôležité je vykonávať aktivitu sám, ako protiklad k využívaniu profesionálnych, komerčných odvetví. Je to vlastne i určitá forma rebélie a protestu v konzumnom mainstreame.

Spomeniem aj koncertovanie v tomto duchu. Mám takú skúsenosť s bývalou kapelou, v ktorej mi členovia začali hádzať polená pod nohy. Chceli po mne, aby som im pýtal aj honorár za hranie. V tomto duchu, v ktorom čiastočne žijem aj svoj život, prišiel po dvanástich rokoch rozpad kapely. Ďalej to nemalo už zmysel.

Taká rečnícka otázka, koľko kapiel by podporilo benefičný festival/koncert nielen zahraním, ale aj zrieknutím sa cesťáku v prospech solidarity na vlastné náklady i napriek pomerne značnej vzdialenosti?! Koľko kapiel by stopercentne súhlasilo? Rešpekt ľuďom, ktorí sa nikdy nevzdajú tejto idei a až do konca budú brúsiť po tejto koľaji bez mätúcej výhybky!

A ešte posledná otázka, čo plánujete do buducnosti?

W: Keďže sme len nedávno osireli na poste speváka a s Heďom sme mali zatiaľ len 3 skúšky, tak sú plány viac než jasné – čo najskôr sa zohrať! Začiatkom leta plánujeme ísť konečne do štúdia a nahrať 4 nové piesne. Boli už aj plány, čo s tou nahrávkou ďalej, ale kým ju nemáme v rukách, tak moc nechcem predbiehať :-).

H: Ja mám plán byť prínosom, aby kapela šla dopredu, „zpátky ni krok“. Ďakujem chalanom za šancu a trpezlivosť… <3