Prvý krát som na Alexa narazil už niekedy v roku 2005, keď so svojou kapelou, ktorá vtedy fungovala ešte pod názvom Flippin´ Beans, zdielali pódium v legendárnom bratislavskom klube Duna s lokálnymi Plus Mínus, s ktorými v tom čase takisto vydali aj spoločný split. Ako Part Time Killer majú v súčasnosti vonku nové EP. Frontman jednej z popredných fínskych skatepunkových kapiel zaspomínal o soundtrackoch na skateových VHSkách, o práci so slávnym Jasonom Livermoreom a aj o tom, ako ich pandémia naučila nepovažovať určité veci v živote za samozrejmosť.
> FOR ENGLISH VERSION PLEASE CLICK HERE <
Nedávno sme si mohli všimnúť zmenu vo vašej zostave na sociálnych sieťach, ako aj zmenu názvu kapely z pôvodného Part Time Killer na skrátenú verziu P.T.K. čo vás k týmto zmenám viedlo?
So zmenou zostavy sa žiadna dráma nekonala. Momentálna trojka práve vždy tvorila piesne a aj všetko ostatné. Album „The fight“ práve vyšiel, keď vypukla celá táto vec s covid-19, takže to znamenalo prestávku so živým hraním a vlastne so všetkým. Počas tejto pauzy som si vzal nejaký čas na to si veci viac premyslieť a aj čas na napísanie nových skladieb. V tej dobe som však nevedel, či sú to piesne pre P.T.K alebo pre iný projekt. Rozhodli sme sa však nahrať niektoré z týchto vecí a viedlo nás to nakoniec k tomu pokračovať ako trojčlenná kapela. Henkka sa zase rozhodol pokračovať v pôsobení v jeho vlastnej kapele Last In Inside. Nevieme, či budeme mať na koncertoch a na turné živého gitaristu, ale kapela bude odteraz trojčlenná.
Čo sa týka „zmeny“ názvu, kapelu sme interne vždy nazývali iba PTK, takže to bola iba malá zmena. Stále sme Part Time Killer, tak ako RKL sú Rich Kids na LSD hehe.
Čo môžeme očakávať od novej nahrávky a kto sa na jej nahrávaní podieľal? Čo je hlavnou inšpiráciou alebo aké témy budú v nových piesňach zastúpené?
Nahrali sme 7 nových skladieb. Sú trochu iné ako predtým, ale stále počujete, že je to vec PTK. Nahrávanie sme uskutočnili v Rat House Studio s Vesom Sinkko, gitaristom skupiny One Hidden Frame. Práca s ním je naozaj jednoduchá!
Vždy som mal chuť písať krátke piesne v old schoolovom štýle, chápeš, krátke a melodické. Vrátil som sa v čase a pokúsil som sa zistiť, čo boli tie prvé veci, vďaka ktorým som sa zamiloval do punk rocku. Začal som písať piesne pre seba, ale potom ich počuli Antti a Lari a povedali, že to môžu byť veci PTK. Témy v textoch nového EP sa týkajú viacerých osobných vecí, ale je to zároveň aj niečo, čo môže súvisieť s celou kapelou.
Zmenila vás súčasná situácia okolo pandémie ako umelcov alebo dokonca ako samotných ľudí? Sú veci, ktoré ste si napríklad pred touto krízou neuvedomili a teraz ich vnímate?
Neviem, či je to pandémiou alebo len jednoducho tým, že starneme, ale nejako sme sa kapelou začali akosi viac baviť.
Čo sa týka turné a koncertov, interakcia a stretávanie sa s priateľmi z celého sveta je to najlepšie, čo na hraní v kapele je, takže si myslím, že pandémia nás zmenila aspoň v tom, že už nič neberieme ako samozrejmosť.
Je to trochu zvláštne, ale na tejto pandémii vidím predsalen niečo dobré. Od puberty som trpel depresiou, takže ma táto situácia donútila zastaviť a zmenila môj život. Tak, ako je Covid-19 hrozný, pre mňa bol určitým spôsobom spásou. Teraz sa pozerám na svet, život a na seba úplne inak. Takže dobré veci môžu vzisť aj z hrozných vecí. Život je zvláštny.
O konečný zvuk vášho posledného dlhohrajúceho albumu The Fight sa postaral známy Jason Livermore z Blasting Room Studios. Ako ste sa dostali k spolupráci s ním? Aké to bolo s ním nakoniec pracovať a čo si myslíte, že vás táto spolupráca naučila?
Áno, album mastroval Jason Livermore. Pracoval už na toľkých úžasných platniach, je profesionálny a rozumie tomu, ako by mal tento hudobný žáner znieť, takže bolo ľahké s ním pracovať. Ktokoľvek si môže u neho nechať zmastrovať album. Jednoducho sme prešli viaceré možnosti a rozhodli sme sa to spraviť práve s ním.
Vaša inšpirácia pre kapely spoza oceánu je vo vašej tvorbe citeľná, ale máte aj obľúbené fínske domáce kapely alebo umelcov, ktorí vás tiež ovplyvnili vo vašich začiatkoch? Vedeli by ste odporučiť ľuďom niekoho aktuálneho, kto podľa vás v súčasnosti stojí za pozornosť?
To je pravda. Máme radi americký punk hehe. Kapely ako Bad Religion, Good Riddance, Ramones, Nofx, Pennywise atď., tí našu hudbu totálne ovplyvnili. Taktiež aj naši západní susedia No Fun At All, Millencolin, Randy atď.
A vo Fínsku, hmmmm. Myslím, že v našich raných rokoch určite Endstand, Wasted, Manifesto Jukebox atď. Naučili nás veľa o etike DIY. A samozrejme aj naši priatelia One Hidden Frame.
Som veľmi šťastný, že vidím veľa nových kapiel pochádzajúcich z Fínska. Mladšia generácia robí úžasnú prácu. Myslím si, že jedným zo spôsobov, ako spoznať nové kapely z Fínska, je navštíviť stránky Fast Decade Records. Odvádzajú tu dobrú prácu a pomáhajú novým nadchádzajúcim kapelám.
Je taktiež niečo špeciálne, čo môžeme očakávať od P.T.K. v budúcnosti? Neplánujete napríklad turné po krajinách, kde ste ešte nehrali, alebo nakrútite dokument alebo dokonca napíšete knihu o kapele z nejakého turné?
Áno! Ďalšou vecou je nájsť vydavateľstvo alebo vydavateľstvá, ktoré vydajú nové EP a potom jazdiť po svete čo najviac. Máme nejaké plány na turné po nových krajinách, ale zatiaľ o nich nemôžeme hovoriť. A žiaľ, tentokrát žiadna kniha, hahaha.
Aké prvé obrázky sa vám vybavia, keď si spomeniete na svoje začiatky s punkrockom? Aká bola sila, ktorá ťa prinútila začať robiť hudbu a začať s kapelou cestovať po svete?
Fúha. Spomienky ma vedú až na koniec 80. a začiatok 90. rokov. Pamätám si svoj prvý vinyl od Ramones a ako to bolo niečo úplne iné, ako som dovtedy počul. Kokso a pamätáme si, keď sme sa dostali k skateboardingu a dostali sme prvé skateboardy. Samozrejme, kopírovali sme si skateboardové filmy na VHSkách a objavili sme na nich nové kapely. Kapela, kvôli ktorej sme založili tú našu, bola Bad Religion. Skateboarding, Bad Religion, Pennywise, Nofx, RKL atď., hrajúce z kazeťáku, pivo, sebavedomie tínedžera a pocit, že všetko je možné, hahaha. Sme z Fínska, takže sme trochu ďaleko od všetkého, a tak naším snom bolo, že jedného dňa môžeme cestovať po Európe a to sa aj stalo. DIY all the way. V tom čase neexistovali žiadne systémy GPS, iba obyčajné mapy. Dobrodružstvá! Myslím si, nás nútia pokračovať v hraní práve stále tie isté veci, ako vášeň pre tento druh hudby a pre nové dobrodružstvá.
Hudbe sa aktívne venujete už roky. Je jasné, že samotná práca na piesňach je vždy poriadne náročná a samozrejme aj ďalšie záležitosti súvisiace s fungovaním kapely. Čo ťa na tom stále baví? Dodržiavate nejaké zásady alebo postupy, vďaka ktorým je váš pohľad na produkciu nových vecí vždy čerstvý a vzrušenie vás neopúšťa?
Áno, venujeme sa tomu už dosť dlho, hehe. Myslím, že všetci máme zmysel pre DIY etiku vo všetkom, čo robíme. Boli časy, keď sme si mysleli, že by sme mali začať robiť niečo iné, ale po chvíli sa opäť vrátime do skúšobne a uvedomíme si, ako milujeme veci súvisiace s touto kapelou a punkovú hudbu. Stále ma baví kresliť obaly, návrhy tričiek, písať piesne atď. Neexistuje lepší pocit ako ten z piesne, ktorú všetci v kapele milujú hrať spoločne.
