Rozpor: Z punku sa vytráca alternatívnosť a rebelstvo. Snáď to je prechodná fáza

15 rokov je Rozpor súčasťou česko-slovenského undergroundu a stále má čo ponúknuť. Viacero zmien v zostave neuškodilo. Rozpor prichádza s novou platňou, splitkom s českou kapelou Zlá Krev Soundtrack out of the Box…

6. júna vydávate novú dosku/split s českou kapelou Zlá Krev Soundtrack out of the Box. Ako sa to celé zomlelo? Prečo ste sa rozhodli pre splitko a nešli ste do čisto vlastnej dosky?

Datra: Pretože sme nemali dostatok skladieb na celé LP a vydať EP sa nám zdalo nerentabilné. Aj keď v budúcnosti možno nakoniec pôjdeme aj do nejakej tej „ipky“. Už pred rokmi sme chceli vydať split spolu s Čadom, no vtedy to stopol náš bubeník a vlastne ani neviem z akého dôvodu. Teraz sme znova oslovili ako prvý Čad, no nemali žiadny matroš k dispozícii. Ďalšia bola Ad Acta, no oni zase už mali dohodnuté niečo iné. Aktívne fungujúcich punk/oi!/hard-core kapiel tu v okolí v súčasnosti moc neni, takže sa tým náš výber radikálne zúžil. Vtedy mi napísal Bad zo Zlej krvi, že nahrávajú album a že sú eventuálne ochotní k spolupráci. Poznáme sa dlhé roky, tak sme neváhali a išli do toho. Musím poznamenať, že sa so Zlou krvou výborne, efektívne a prakticky spolupracuje!

Rumun: Momentálne nie je veľa kapiel, ktoré sú natoľko aktívne (ak vôbec) v zmysle tvorby, aby vydali nejaké svoje skladby na ľubovoľnom nosiči. Datra písal vyššie, ktoré z nich sme oslovili. Ja som bol ešte v kontakte so Začiatkom Konca a pýtal som sa ich na nejaké nové štúdiové počiny, ktoré mali v pláne nahrať, avšak v tej dobe,  keď sme už boli viac-menej dohodnutí so Zlou krvou, sa iba chystali do štúdia, takže ak by sme to chceli s nimi dať von, museli by sme čakať s vydaním. Ja by som len doplnil k tomu bubeníkovi, že taktiež trochu vnímam splitko ako nie na 100% správnu voľbu. Musíš sa deliť o priestor, rozhodnutie pri poslucháčovej kúpe nosiča (podpora iba jednej kapely) – kde sa nestotožňuješ s druhou kapelou alebo ju jednoducho hudobne nemusíš. Zase ortodoxný fanúšik tej ktorej bandy váhať nebude a split podporí už len preto, že tam má svoju obľúbenú partičku a tá druhá mu môže priniesť iba niečo navyše. Zároveň to je super ako zberateľský kúsok a okrem toho my tento druh nosiča stále vo svojom portfóliu nemáme.

Kapely, čo spomína Datra sú skôr hardcore razenia, chceli ste skôr ísť do spolupráce s „tvrdším zvukom“ ako s tradičnejším a predsa len bližšie k vám spomínanými ZK?

Datra: Mne je to v podstate jedno, mám rád totiž rôzne odnože punku. Čad je pre mňa najlepšia súčasná slovenská kapela vôbec, takže boli na prvom mieste pri výbere. Navyše sme kamoši dlhé roky. Áno, ZK by sa k nám hodili viac a ak by mali matroš, tak by som rád išiel do splitu aj s nimi. Každopádne mi ale vôbec nevadí spájanie odlišných štýlov a práveže sa mi to páči, ak sa to celé mieša – crust, oi!, hardcore, pop-punk, new wave, thrash metal… Rôznorodosť, farebnosť, mnohorakosť, pestrosť, široký výber, inšpirácia. Hudobné multi-kulti.

Rumun: To je iba zhoda okolností a musíš sa skôr upriamiť na to, či má niektorá kapela v talóne niečo nové, s čím chcú ísť v dohľadnej dobe von.

Pre posledné albumy ste našli čisto „slovenské“ názvy, teraz ste prišli s anglickým Soundtrack out of the Box. Prečo tento názov?

Datra: Vždy sme sa kvôli autentickosti snažili, a to platí aj naďalej, používať výhradne slovenčinu. Hráme hlavne pre československé publikum a myslím si, že v dobe globalizácie je originálny materinský jazyk práve bonusom. Navyše, keď ním hovorí len pojebaných 5 miliónov ľudí na celom svete. To samozrejme neznamená, že by som odsudzoval angličtinu ako univerzálny dorozumievací prostriedok, ale my chceme svetu prinášať autentický slovenský punk.

Na jeseň sme po koncerte so Zlou krvou na Valašsku spoločne sedeli obe kapely v backstage a snažili sa vymyslieť nejaký názov, ktorý by znel rovnako v češtine ako v slovenčine. Na nič také sme však neprišli a tak sme nakoniec zlepili názov skladby Soundtrack k našim životom od RozpoRu a piesne Think out of the Box od Zlej krvi. Mimochodom slovo „soundtrack“ je už značne adaptované do slovenčiny, asi ako slovo „punk“ alebo „imidž“, takže samotný názov našej skladby je vlastne po slovensky.

Inak pre tých, ktorí v angličtine nie sú až tak doma: fráza Soundtrack out of the Box znamená v preklade niečo ako Soundtrack z iného súdku.

Rumun: Tu by som zdôraznil, že tým názvom sme sa nezaoberali iba v backstage – tam sme si v podstate povedali asi ktorým smerom sa to bude uberať, ale nebolo to nič definitívne. Chalani zo Zlej Krvi nám poslali pár dní potom nejaké návrhy, ktoré by tam chceli mať a my sme mali napísať svoje. Následne sme na skúške rozmýšľali, ako ich ešte pretransformovať do niečoho spoločného, čo môže vyznieť pre obe zúčastnené strany súzvučne dobre. Tu sme narazili na problém, pretože jeden by neveril ako sa môže z dvoch veľmi príbuzných a takmer identických jazykov, takýto názov ťažko kreovať. Preto sme sa dohodli na tomto poangličtenom ekvivalente v takej podobe, ako si ho uviedol.

Aký vplyv majú na hudbu nový kapelníci za basou a bicími? Jazzy je určite ovplyvnený množstvom dostatočne odlišnej hudby – dostanú sa tieto vplyvy aj do hudby Rozporu?

Datra: Teraz cez víkend sme si v Krakowe pred koncertom s Jazzym jamovali na rozohriatie a Jazzy odrazu povedal: „Do prdele, musíme ten punk robiť kvalitne“. Priniesol do kapely odborné ucho. Počuje odchýlky a krivosti, ktoré my ostatní nie sme schopní zaznamenať. Takisto medzi nás priniesol pojem „groove“ , o ktorom sme dovtedy nemali šajny. Chápem, že to mnohým hudobníkom príde smiešne, ale my sme proste iba punková bandička a nemáme žiadne muzikantské pozadie, vzdelanie, finty…nič. Jazzy nás teda dosť vecí učí, či už pri skúšaní alebo nahrávaní. Minule mi inak niekto hovoril, že Jazzy hrá vo veľmi podobnom štýle ako Lupes, takže neviem či sa jeho odlišné hudobné vplyvy prejavia v tvorbe RozpoRu tak, aby to poslucháč bol schopný rozlíšiť.

Zorro zase priniesol brutálny úder, energiu, gule a neuveriteľnú schopnosť v sekunde bezchybne improvizovať. Je to talent a plus sa s ničím nesere a ide do všetkého po hlave, čo mne osobne veľmi imponuje a uľahčuje spoluprácu. Celkovo je teraz atmosféra a práca v kapele lepšia, tvorivejšia a efektívnejšia. Otvára nám to možnosti, ktoré boli predtým nereálne, ako napríklad turné v Bielorusku či nová bubenícka batucadas vložka v rámci našej šou. Je to s nimi proste (keď použijem Zorrove slová :D) fest popiči!

Rumun: Ja do tej hudobnej stránky až tak nevidím, ale skúsim ako to vidím ja. Jazzy prináša viac teórie a diskusie, čo a ako robiť možno lepšie – to je na posúdení fanúšikov , pričom nás núti zamýšľať sa nad mnohými faktormi. Zároveň je super mať ho v štúdiu, pretože počuje nepočutelné. Osobne tiež zastávam názor, že hrá celkom dosť podobným štýlom ako Lupes, teda  zmenu v basovej linke oproti Lupesovi až tak mojím uchom nepočujem. Super však je, že Jazzy sa veľmi dobre dopĺňa so Zorrom, ktorý je mimochodom bušič a neskutočne do toho mláti – po jeho príchode sme si museli každý z nás zadovážiť slúchadlá pre prácu so zbíjačkou – á la „Otíkovky“ z filmu „Vesničko má…“, pričom má taktiež nespochybnitelný cit pre hudobnu tvorbu.  A tak si my žijeme….

Jazzy: Do Rozporu som prišiel ako jeho fanúšik. Od začiatku som na kapele obľuboval jej nezameniteľný rukopis  – hudobný, textársky, výrazový. Jeho nositeľmi ostávajú Datra a Rumun. Veľmi rád teda prispejem čímkoľvek zo mňa , ale zároveň sa pokúšam čo najlepšie nasiaknuť a podporiť tú vzácnu „rozporácku esenciu“. Aby som mohol zostať spokojným fanúšikom aj naďalej.

Na margo Zorra: jeho prítomnosť v kapele naopak veľmi ťažko prepočuť. A mám z toho veľkú radosť.

Zorro: Naše stretnutie bola viac menej príjemná náhoda. Keď došla ponuka skúsiť trieskať pre Rozpor nebol som presvedčený o tom či som vhodný kandidát vzhľadom na to, že oi! punk ma nikdy až tak nebavil. Pamätám si ako som sedel v MHD keď som išiel na „konkurz“ a spytoval sa sám seba, že na čo som sa to ja kurva dal. Tieto obavy sa šmahom ruky rozplynuli keď sme začali hrať a videl som v Datrovych  očiach to nadšenie a lásku s akou robí muziku. Tie prvé sympatie tam boli okamžite. Keď sme si zahrali niečo  z toho, čo vtedy RozpoR pripravoval, myslím, že to boli konkrétne budúce „Cudzie vplyvy“, tak som bol presvedčený, že tá kapela pôjde iným smerom. Gulevátor rokenrol! Jazzy podľa mňa nehrá ako Lupes vôbec. Bývalý basák bol punkovejší s priamejšou akciou, iným zvukom. Spočiatku mi to trochu vadilo, ale časom som prišiel na to, že Jazzyho prínos, čo sa týka teórie, predstavivosti pri tvorbe a cite pre detail a riešenia je nenahraditeľný.  Nehovoriac o vynikajúcej komunikácií pri hre. Veľmi si vážim celý RozpoR ako bandu profesionálov, kde každý svoju úlohu ide naplno. Či už je to Rumun ako rokmi vymakaný spevák, alebo Datra majster šklbania strún. Náš spoločný čas hodnotím veľmi pozitívne nielen pri tvorbe, ale hlavne pri obohacujúcich medziľudských vzťahoch. To je pre mňa dôležité.

Nedávno som vás videl na koncerte v novej zostave a myslím, že zmena určite viedla k lepšiemu a nie len kvôli bubeníckej show alá Sepultura. Dokonca aj vizuálna stránka a údernosť koncertu bola výborná, nebáli ste sa tohto, keď ste menili zostavu?

Datra: Fíha! To fakt? Ďakujem za pochvalu! Až sa mi z nej zatočila hlava. Nebál som sa zmeny zostavy, pretože sa snažím riadiť heslom našej stupavskej kamošky Vrany – „Jebať, hlavne sa nebáť!“ Pravdupovediac som ale pri hľadaní basáka ako aj bubeníka začal mať po istom čase bez úspechu isté obavy, či sa vôbec niekto nájde. Hlavne kvôli tomu, že od vzniku RozpoRu sa v punkových kruhoch radikálne znížil počet ľudí, ktorí hrajú na nejaký nástroj.

Rumun: Skôr to boli „obavy z budúcnosti“ kapely RozpoR, či prídu aspoň nejaké zastúpenia a oni prišli, dokonca adekvátne, čo ma za následok to, že kapela šlape, keď si nám dal takýto kompliment, za čo ďakujeme. Ostáva veriť, že tak to cítia aj ostatní fanúškovia.

Plánujete aj nejaký oficiálny krst a uvedenie nového LP do života?

Datra: Ne. Jebac! LP uvedieme do života tak, že ho klasicky nablveme do distier, budeme predávať v našom merchi a posielať na dobierku záujemcom, ktorí si oň napíšu.

Soundtrack out of the Box vychádza na modrom vinyle, myslíte, že už aj v Čechách a na Slovensku je dostatočne silná scéna, ktorá si kúpi LP? Predsa len platňa je dostatočne finančne náročná na výrobu.

Datra: Náš posledný album V lete oi, v zime crust…, ktorý tiež vyšiel iba na vinyle sa predáva normálne. Je to aj vďaka trendu návratu záujmu o vinyl. Naši fanúškovia mi viac krát povedali, že si kúpili tú platňu iba ako artefakt, ktorý si nepúšťajú, ale podporili kúpou kapelu, doma majú vinyl vyložený a album počúvajú z mp3ky.

Rumun: Náš posledný album V lete oi, v zime crust…, sa nepredáva normálne – predáva sa určite lepšie ako posledné CD, ktoré si v súčasnosti kúpi už len málokto. Súčasná doba, ktorá má tendenciu vracať sa k overeným a tradične kvalitným veciam, k tomu výrazne napomáha. Otázka je iba, kedy opäť tento trend opadne.

Áno, dnešná doba okrem tradičných mp3 formátov, navracia do hry aj LP, ale predsa tá predajnosť asi nie je taká ako v čase, keď ste vydávali Ilegálnu spravodlivosť.

Datra: Mne sa zdá, že ľudia naše veci kupujú rovnako ako vtedy. Ilegálnej spravodlivosti sme tiež vydali 500 kusov, tak ako vlastne každého nášho albumu.

Rumun: Myslím, že sa predáva dosť podobne. Jediné, čo išlo najslabšie je posledné CD, „Rozpor…su uchilny zidobolsevycky fetaci“. Vtedy nastúpila masová vlna počúvania MP3, zdieľania a voľného šírenia cez web. Inak pár týždňov späť písal kamošovi Ogrgelovi nejaký Grék, že mu má zohnať demo album Nezabudneme!, konkrétne to dal takto, čistý blázon: „Rozpor-Nezabudneme!, i can give you 25 euros for it let me know soon“….

Zorro: Ja mám aj také skúsenosti, že človeku nevyhovieš. S TOML sme vydali 6 či koľko albumov a zväčša na vinyle. Tak sa ľudia sťažovali, že cd by bolo fajn. Tak sme niekoľko albumov spojili na jedno cd, ktoré stálo 2,5e a mali problém si ho kúpiť. Tak posledný album sme predávali len na webe a predali sme 9 kusov tuším. Od vtedy je všetko zadara.

Okrem aktuálneho albumu má Rozpor už 15 rokov. Ako vnímate toto obdobie? Myslíte si, že dnes je už kapela iná ako bola na začiatku?

Datra: Vnímam to ako obdobie plné zážitkov, dobrodružstiev, skúseností a trikrát zrýchleného života. Za tú dobu sa svet a spoločnosť naozaj dosť zmenili, no to je na inú a dlhšiu debatu. Takisto cítim aj isté zadosťučinenie, že sa z nás za tých 15 rokov stal jeden z trvácnych pilierov bratislavskej undergroundovej scény.  Hudobne to predtým boli viac riffy á la Exploited a teraz je to viac Motorheadovské. Inak ty čo myslíš, nestala sa z nás už pičovina?

Rumun: Kapelu tiež možno vnímať ako koníček, ktorému sme venovali dosť veľa času a úsilia. Užili si srandu a zážitky. Samozrejme, kapelu už vnímam po tých rokoch trochu odlišne ako v jej začiatkoch, čo je podla mňa samozrejmé, keďže aj samotná kapela sa vyvíja.  Ono, všetky tie prežité roky ti nejakým spôsobom vyposúvajú priority trochu iným smerom, ktorý môže byť u každého z nás odlišný. Osobne ma momentálne až tak nebaví skúšať 2-3x týždenne (to bude aj preto, že nehrám na nástroj), dlhé cestovanie mi tiež nie je až tak po chuti – patrí to k tomu, ale považujem to za extrémne neefektívne vynaložený čas, kedy by som mohol robiť niečo iné. Bohémsky život v podobe žúrov, kedy si líhaš do postele až ráno, nás už tiež sčasti opustil.  Zároveň toto všetko  však prebíja čas strávený na pódiu a spätná väzba od našich fanúšikov a cítiš, že to čo si na pódiu odovzdal nejakým spôsobom dáva zmysel, aj keď sa to možno líši od toho, čo si cítil pred pár rokmi dozadu.

Ako ste teda zvládli tripy na Ukrajinu a do Bieloruska? Nebolo to predsa len príliš náročné? Ako vás tam prijalo publikum?

Datra: Nezdalo sa mi to nejak príliš náročné. Klasický výjazd. Je pravda, že tie prejazdy boli netypicky dlhé, ale s tým sme rátali. Publikum bolo väčšinou veľmi dobré. Myslím, že  je tam RozpoR celkom známy. Dostal sa tam aj cez ľudí, ktorých som osobne spoznal, keď som cestoval po Rusku v roku 2007. Vtedy tam ešte nejazdilo toľko kapiel z Európy a tak sme tam pre nich boli spolu s kamošom ako atrakcia. Mám pocit, že berú kapelu zo Slovenska asi tak, ako keď sem príde kapela napríklad z Anglicka.

Rumun: Zvládli sme ich bez väčších problémov. Pri dlhých tratiach a presunoch sme sa striedali. Niekedy a niektorí mali aj dostatok spánku. Publikum vcelku super, v Minsku trocha vlažnejšie.

Zorro:  Celý výlet hodnotím veľmi pozitívne. Hlavne si myslím, že super zmeska ľudí v dodávke s rovnakým cieľom. Okrem prejazdov paráda.

Ako vnímate scénu dnes po tých rokoch. Ľudí je na koncertoch pomenej, zapríčinil to len internet alebo celkovo ľudia sa skôr orientujú na inú hudbu?

Datra: Ja si myslím, že ľudia sú presýtení množstvom kapiel. Na turné ide každá nudná kokotina a je toho veľa. Plus zohráva rolu aj prázdnota. Mnohé kapely nemajú čo ponúknuť, nemajú niečo čím by ľudí chytili, s čím by sa s nimi publikum mohlo stotožniť.  Keď je skupina o srande a humore tak je to zábava. Keď má sociálno-kritické posolstvo, tak za ľudí tlmočí ich frustráciu a zlosť a pôsobí ako katalyzátor alebo verejný hovorca nejakých ideí. Keď však neponúka ani jedno – a to je dnes prípad väčšiny, tak je to len prázdnota. Potom je tu ešte samozrejme možnosť veľmi kvalitného hudobného povznesenia vtedy, keď tá skupina hrá fakt super hudbu, ale to sa samozrejme dosahuje ešte ťažšie, čo je inak prirodzené.

Punková scéna tu v Bratislave je na tom stále horšie… ale kedy na tom vlastne bola dobre?! Vrchol bol asi pred takými 6 rokmi a odvtedy to ide pomaly dolu vodou. Teraz sa veľa ľudí „hipsterizuje“, zaujímajú sa iba o handry a Captaina Morgana. K tomu tu ešte na druhej strane stále pretrváva východoeurópske sedláctvo a bezhodnotovosť. Pozitívum je, že sa ukázalo, kto je naozaj kto. Veci, na ktorých im predtým záležalo ich už moc nezaujímajú. Z punku sa vytráca alternatívnosť a rebelstvo. Snáď to je iba prechodná fáza.

Rumun: Vnímam ju iba z pohľadu zmeny myslenia a predovšetkým menšej účasti na koncertoch, ktorých sa osobne účastním, prevažne však s kapelou. Scénu nejdem hodnotiť kvôli tomu, kto aké hodnoty zastáva, alebo či je to kvôli internetu alebo sa orientujú na inú hudbu, pretože by to bolo odo mňa pokrytecké. Sám nechodím na moc akcií, pretože nemám jednoducho potrebu a akcie si naozaj vyberám a zvažujem, čo uprednostním alebo v čom vidím väčšiu prioritu. Nehľadám ani príčiny prečo chodí na koncerty menej ľudí a scéna je iná, pretože to nikam nevedie. Ľudia v scéne sa menia a scéna s nimi taktiež. Osobne rád „postretám na koncerte staré tváre dávno známe“, ale zase ani nepatrím k ľudom, ktorí s nimi musia byť každý deň a na každej akcii. Niekto tomu hovorí „sfotrovatieť“, ale je to práve o tom vyposúvaní priorít iným smerom, teda to, čo ma v danej chvíli viac napĺňa. Zároveň, keď to porovnám s ostatnými ľudmi, s ktorými prichádzam denne do styku, stále mám pocit, že žijem trochu iným životom ako oni, dá sa povedať, že pestrejším. Začal som si viac užívať rôznorodosť a rozmanitosť každodenných chvíľ a nie som viazaný a orientovaný iba na to, či sa v piatok alebo sobotu každý týždeň „natrískam“ v klube s tými istými ľuďmi a ak nie, tak ostávam doma, lebo sa mi za takýchto okolností chodiť nikam neoplatí.