Random Choices je trenčianske hudobné zoskupenie štyroch mladíkov, ktoré vzniklo, ako naznačuje ich názov, náhodou. Vo svojej tvorbe miešajú rock, funk, jazz, blues a občas aj metal. Neboja sa žiadneho žánru a rôznorodosť ich muziky nemá hraníc. O tom, ako vznikli, ich názoroch na covery a prečo sa nedržia len jedného hudobného štýlu nám povedala viac celá kapela.
Prečo názov práve Random Choices?
Marek: Pretože sme sa dali dokopy úplnou náhodou, pôvodne sme sa nepoznali, čisto náhodne sme sa dali dokopy štyria hudobníci. Ja som hral predtým v kapele Avivage a potom sme dali dokopy Random Choices. Najskôr sme chceli Random Choice, ale keďže sa nám páčia anglické slová končiace na S tak sme to dali Random Choices.
Aký je váš názor, keď slovenská skupina spieva len v cudzom jazyku, keďže vy spievate prevažne v slovenčine a len jednu skladbu máte anglickú?
Marek: Ja si myslím že ľudia na Slovensku alebo kdekoľvek na svete chcú mať kultúru vo vlastnom jazyku. Jedna skupina ľudí ovláda anglický jazyk a druhá skupina zas moc nie. Slovenčina je podľa mňa krásny jazyk (taký spevavý), podla mňa slovenčina má niečo do seba. Slovenčina je podla mňa krajšia ako angličtina, baví nás spievať v slovenčine. Plus občas mi to príde umelé, keď kapela hrá len v cudzom jazyku.
Matúš: Ja to moc nemám rád, keďže mi to príde tak trocha ako kopírovanie, keďže dosť často od slovenských kapiel, ktoré spievajú po anglicky, počuješ že je to slovenská angličtina.
Už keď si spomenul to kopírovanie, tak aký je váš názor na cover songy?
Marek: Nám sa coverovanie a hranie pre prachy protiví. Raz sme dostali ponuku od jedného manažéra, že budeme hrávať len cover songy, ale my chceme robiť našu hudbu, odlišovať sa od iných kapiel. Nechceme sa prezentovať hudbou niekoho iného. Ako je pravda na koncertoch občas zahráme Song 2 od Blur alebo Killing in the name od Rage Against the machine. Vždy je to len kvôli atmosfére.
Šimon: Tak chceme hrať hlavne svoje veci a nepriživovať sa na niekoho tvorbe. Preto ak cover tam max len na koncertoch jeden dva ako taký bonus.
Matúš: Podľa mňa je to taká „hudobná prostitúcia“…
Vy ste kapela, ktorá mieša viacero hudobných štýlov – rock, funk, jazz, blues a občas aj metal. Ako ste sa vlastne dostali k tomu miešať viacero štýlov?
Marek: Podľa mňa je ťažké hrať iba jeden štýl. Napríklad aj rocková hudba vyplýva z blues. Podla mňa všetky štýly sú akoby spojené. Zoberme si intervaly: Bach používal jazzové intervaly, Mozart intervaly, ktoré sa teraz objavujú v blues, príde mi, že občas sa to snažia hudobníci strašne zjednodušiť (napr. niektorá electro hudba má rovnaký rytmus 5 minút len iný beat). Podľa mňa kombinovanie hudobných žánrov dokáže priniesť niečo nové, niečo atypické – swing spojiť s rockom, vážnu hudbu s rockom atd. O to sa presne snažíme, občas nevieme, čo z toho vznikne, a nevieme to pomenovať či je to rock, funk, jazz atd. Ja nemám rád škatuľkovanie, v kombinovaný môžeš ukázať niečo nové.
Matúš: Ja by som to povedal tak, že mňa by nevadilo hrať iba jeden štýl stále dokola. Podla mňa taká diverzita je strašne dobrá.
Teraz trocha k minulosti. Ako ste sa dostali k hudbe?
Šimon: Tak keďže môj otec bol hudobník a dostal ma vlastne na takú vlnu hudby na akej som doteraz. Môj otec hrá bluegrass a od toho som sa tak odrazil, nie som striktne len za jeden štýl, ale rád skúšam aj niečo nové. Potom som začal chodiť na gitaru, stretol Mareka, začali spolu hrávať a spájať hudobné žánre, ktoré sa každému páčili.
Matúš: Ja tiež cez rodičov, keďže na základnej škole chceli, aby som začal hrať na nejaký hudobný nástroj, tak som si vybral gitaru. Dali ma na hudobný krúžok,kde ma naučili štyri akordy a nútili ma hrať Smatanovú. Celkom ma to štvalo, tak som sa potom na to vykašlal na dlhší čas. Ale beriem to ako výbornú skúsenosť, keďže mi to dalo strašne veľa, ako na to tak po čase pozerám.
Marek: Tak do tretice mňa tiež rodičia priviedli k hudbe. Učil som sa na husle 8 rokov, potom som prešiel na gitaru (ako samouk, snažil som sa preniesť veci huslí na gitaru) a teraz sa učím v kapele na harmoniku, klavír atd. Rád spoznávam nové veci.
Keď sme už pri tom čo pre vás znamená hudba?
Matúš: O tom by sa dalo povedať strašne veľa. V poslednom čase pre mňa hudba znamená strašne veľa, pre mňa hudba znamená hlavne sloboda. V hudbe sa môžeš prejavovať, a keď ta niekto začne počúvať a ľudom sa to páči, tak to má zrazu úplne iný rozmer. O hudbe sa dá rozprávať strašne veľa. Podľa mňa keď niekto berie hudbu ako prácu, tak ho prestane baviť, ale keď to berieš ako hobby, ktoré zaberá väčšinu tvojho času… Ja by som povedal že hudba je náboženstvo pre ateistov.
Šimon: Ja počúvam hudbu skoro stále (v aute, keď niekam idem, tak slúchadlá, doma atd.). Hudba je v tom krásna, že keď je človeku ťažko, tak si pustí hudbu, a je to lepšie, ráno na zobudenie. Alebo keď skúšame a darí sa nám hrať, tak ako chceme, tak je to obrovský zážitok. Hudba je strašne kreatívna a v tom je krásna.
Marek: Ja by som povedal, že hudba je ako ľudská potreba. Ako máme pyramídu ľudských potrieb, tak na úplnom vrchu je sebarealizácia a to je pre nás hudba, to nás napĺňa, nie som matematik ani atlét. Pre mňa je to hudba, baví ma a chcem jej dať všetko. Byt v skúšobni od deviatej rána do deviatej večera a necítiť sa unavený a radovať sa z toho. A keď sme na koncerte a ľudia sa bavia keď hráme, tak zrazu máme pocit, že to má zmysel.
Teraz trocha k vašej skladbe Funk, kde ste dali ako text návod na telefón. Ako vás to napadlo dať ako text skladby návod?
Marek: Na začiatku to bola len čisto inštrumentálna skladba. Keď sme to nahrávali v štúdiu, tak za nami prišiel zvukár, že by sa sme tam mali dať text. Nevedeli sme aký tam dáme text, keďže sme to už mali nahraté. V tom zvukár chytil manuál zo svojho nového telefónu a podal mi to, že toto tam naspievaj. Ja som nechápal ale skúsil som to. A v tom som si uvedomil, že ono to nie je vôbec zlé, vyberal som si vety, ktoré by sa tam hodili, a zrazu to vzniklo.
A otázka na záver, kde beriete inšpiráciu, keď píšete skladby?
Matúš: Väčšinu textov píše Marek a o tej inšpirácii moc nehovorí, lebo je ukrytá práve v danom texte. Ja píšem iba vtedy, keď som smutný a plný melanchólie. Mám taký pocit, že práve vtedy by ma mal niekto vypočuť. Vyčítam to však sám sebe a už pracujem na tom, aby som dokázal aj na vrchole radosti napísať niečo zmysluplné.
