Karolina z CF98: V Poľsku sa kluby iba zatvárajú. Budeme sa my, kapely, mať kam vrátiť?

Aj napriek svojmu zrodu v konzervatívnom a letargicky panelákovom prostredí Východnej Európy sa stali mimoriadne kompetentným a tvrdo pracujúcim šíriteľom melodického punk rocku, ktorého pôvod by sme našli skôr na druhej strane oceánu, na pobreží Kalifornie, na jej predmestiach, ich vypustených bazénoch na súkromných pozemkoch, skateparkoch, či na dvoroch a ihriskách tamojších stredných škôl.

Speváčka Karolina je bez pochýb jednou z najnadanejších hlasov na globálnej skatepunkovej scéne. Rozprávali sme sa o dlhodobo aktuálnej téme potratov v ich rodnej krajine, ako ich posunula spolupráca v štúdiu s Ishayom Bergerom z Useless ID a že takisto aj agónia každodenného prežívania v Poľsku vie byť intenzívnou inšpiráciou k tvorbe takej hudby, akú zastupujú práve CF98.

> FOR ENGLISH VERSION PLEASE CLICK HERE <

Ako sa teraz máte a čo ťa napadne ako prvé, keď pomyslíš nad tvojimi plánmi po skončení lockdownu a čo momentálne v tejto chvíli s kapelou robíte?

Ďakujem za opýtanie, máme sa celkom dobre, alebo teda, snažíme sa. Minulé leto sme po vydaní Dead Inside odohrali aspoň niekoľko koncertov. Samozrejme sme si mysleli, že sa situácia v roku 2021 zlepší, ale je pravdepodobné, že sa tak nestane. Rozhodli sme sa využiť tento čas čo najlepšie – a napísať album. Prvú dlho-hrajúcu dosku po „Story Makers“ z roku 2017. Nikdy sme neprestali skúšať a stretávať sa, potrebujeme túto kapelu a priateľstvo, ktoré s ňou súvisí, a preto predpokladám, že sme na dobrej ceste. Keď skončí covid, chceme iba hrať koncerty. To je všetko.

Je súčasná situácia nositeľom novej inšpirácie pre vašu hudbu do budúcnosti? Myslíte si, že toto obdobie vás ovplivní aj umelecky?

Život v Poľsku je bolestivý už sám o sebe a má obrovský vplyv na naše piesne, haha. Písali sme skladby už aj na túto tému, písali sme o rôznych nepríjemných veciach, o politike a správaní ľudí ešte dávno pred Covidom. Samozrejme, na novej doske budeme mať niekoľko piesní o súčasnej dobe a aj o tom, ako sa správa naša vláda. Predtým sme spievali o tom, ako sme vnútorne mŕtvi a tentoraz budeme spievať o tom, ako nám chýbajú ľudia, koncerty a ako sa zmenil svet. Len naozaj dúfam, že sa tieto skvelé okamihy a pocity opäť vrátia.

Ako sa vysporadúva s prebiehajúcou covid krízou poľská vláda? Ako sú na tom umelci a kluby v súčasnosti? Je k dispozícii nejaká pomoc?

Covid mal dopad na kluby všetkých veľkostí, na promotérov festivalov, na turné v zahraničí, najmä tie malé. To ma najviac trápi a znepokojuje. Budeme sa my, kapely, mať kam vrátiť? V Poľsku sa kluby a rôzne podobné miesta iba zatvárajú a neviem, koľké z nich sa ešte niekedy vôbec otvoria.

No a keď sa máme rozprávať o poľskej vláde, človeče, táto téma ma okamžite naserie. Rýchlosť očkovania je naozaj pomalá a verejné zdravotníctvo sa rozpadá. Mali na to jeden rok a neurobili takmer nič. Okrem niektorých proti-potratových akcií a miliónov zlotých vynaložených na prolife alebo proti-rozvodovú propagandu. Je mi z toho zle.

Ste jednou z najvýraznejších kapiel z východnej Európy, ktorá je zameraná na americký punk rock a hrá ho naozaj dobre. Keď sme sa raz spolu rozprávali u mňa doma v Bratislave, spomenula si, že v našom meste ste mali takmer vždy prázdny klub, za to o pár kilometrov jazdy smerom na západ bola pre vás situácia v tomto smere vždy lepšia. Prečo si myslíš, že v západnej Európe má tento žáner pevnejšiu základňu ako na východe? Môže to byť ľahostajnosťou prístupu k hudbe a ku kultúre na východe všeobecne? Alebo je to politickou minulosťou?

Človeče, je naozaj ťažké poznať presné dôvody. Len pred rokmi sme zistili, že tento druh skatepunk-pop-punku, ktorý hráme, tu vlastne nie je potrebný. Je v tom melódia, piesne sú zvyčajne povznášajúce, je v tom dievča, ktoré nekričí, ale spieva, možno je to až príliš sladké. Myslím, že ani niektoré populárne kapely ako Millencolin, NOFX alebo Lagwagon nikdy neboli v Poľsku veľkými. Možno to naša spoločnosť nepotrebuje, alebo to tu jednoducho nikdy nebolo poriadne propagované. Je to smutný, ale pravdivý príbeh, našťastie u nás máme samozrejme veľa priateľov a priaznivcov. Jednoducho si myslím, že melodický punk rock sa tu nikdy nestal veľkým žánrom.

Strávili ste nejaký čas v štúdiu s Ishayom Bergerom. Aké to bolo s ním pracovať? Priniesol k CF98 nejaký nový prístup k tvorbe? Zanechala jeho prítomnosť na vás ako kapele nejaké významné stopy? Je počuť, že zvuk vašej nahrávky Dead Inside je tažší a určite oveľa rýchlejší a agresívnejší.

Ishay je najlepší týpek, brat a muzikant. Bolo úžasné mať pri sebe konečne niekoho, kto nám ukáže ďalšie smery, ktorými by sme sa mohli vydať a smery, ktoré by sme pravdepodobne sami nikdy nenašli. Práca s ním bola skutočne tvrdou výzvou a dodnes pretrváva, keďže spolupracujeme aj na ďalšom albume.

A že je Dead Inside rýchlejší a tvrdší? To je zaujímavé, pretože niektorí ľudia to považujú za ľahšiu dosku ako naše predchádzajúce EPčka a albumy! Najdôležitejším posunom u mňa bolo samotné vkladanie mojich textov do piesní. Vždy som sa snažila vkladať do textov čo najviac slov a viet, čo ich ničilo a sťažilo to ich spievanie naživo – aj pre ostatných. Dnes sa venujem skôr jednoduchým riešeniam a snažím sa vyjadrovať menším množstvom slov. Je pre mňa kurva ťažké robiť veci jednoduchými – veril by si tomu?:)

Téma interupcií v Poľsku je v súčasnosti najväčšou témou vo vašej krajine a protesty s nimi súvisiace boli u vás masívne. Akým smerom sa tieto veci u vás uberajú? Myslíš si, že je nejaká šanca pre nový a svieži vzduch v politike, ktorý by priniesla nejaká nová strana alebo hnutie schopné zmeniť zákony, ktoré majú tak významný vplyv na život poľských žien?

Keby sa nám nepodarilo momentálnu vládu zosadiť tak jedinou šancou, akou to dosiahnuť, by boli následujúce voľby. Všetci vyrazili do ulíc, udialo sa toho veľa a politici PIS už určite nespia tak dobre ako kedysi. Stále u nás však vládnu. Poľsko má v súčasnosti jeden z najkrutejších interupčných zákonov v Európe a to sa nemusí zmeniť ani v priebehu niekoľkých ďalších rokov.

Aké je tvoje najobľúbenejšie miesto na koncertovanie a aký bol najväčší okamih v živote CF98, pri ktorom vám takpovediac spadla sánka? A čo vás ako kapelu nakoniec najviac motivuje?

Povedala som to už veľakrát, ale rok 2019 bol vo všeobecnosti v podstate najlepším rokom pre CF98. Boli sme v Japonsku, Veľkej Británii, hrali sme na Punk Rock Holiday, Sbäm Fest, Mighty Sounds a predskakovali sme veľa skvelým kapelám v Poľsku aj v zahraničí. Rok 2019 bol pre nás skvelý a o to viac nás bolelo, keď turné po Veľkej Británii a USA pre rok 2020 bolo zrušené, ako aj Manchester Punk Fest, KNRD Fest a aj koncerty s Belvedere. Napriek tomu sme stále tu, nikam neodchádzame a veríme v lepšie časy, ktoré na nás čakajú.