Fuxo (True Reason, Head2down, Maenia…): Niekto berie drogy, ja beriem hudbu

Fuxo môžu ľudia poznať z viacero kapiel zo Slovenska. Pre niekoho môže byť  náročné hrať iba v jednej kapele, no ako vidno, on nie je ten prípad. O tom, aké je to hrať vo viac kapelách naraz a v každej na inom poste, nám povedal viac.

Ľudia to poznajú z viacerých kapiel. Tak hneď, v koľkých kapelách vlastne hráš?

Slovom šesť. Sú to kapely Head2Down, True Reason, Maenia, Narijuana (Nirvana tribute), KoRn SK, Rage Against The Machine guerrilla tribute band.

Vo viacerých kapelách hráš niečo iné (spev, basák, bubeník). Ako sa to dá zvládnuť?

Základom je všetko si vedieť zorganizovať, byť zodpovedný a samozrejme človek musí byť (jebn…), ehm, šialený.

Tento rok si absolvoval koncert  číslo 601, ak sa nemýlim. To je celkom veľké číslo, čo sa týka koncertov. Odkedy si vlastne začal hrať a pamätáš si svoj prvý koncert?

Áno, prekročil som číslo 600, vzhľadom na situáciu od jari 2020 som myslel, že to nedám ani tento rok, ale podarilo sa. Na môj prvý koncert nikdy nezabudnem, bol to dokonale nezabudnuteľný pocit. Odohrali sme ho s Narijuanou 15. augusta 2003 v Bošanoch pred jednou krčmou, chceli sme len kamošom zahrať unplugged od Nirvany + nejaké naše veci atď, nerobili sme žiadnu propagáciu, vtedy sme nič o tom vlastne nevedeli, ale ústnou formou sa to rozkríklo cez známych a na tú akciu došlo niekoľko stoviek ľudí. Ten pocit pri konečnom prvom aplauze v živote bol neopakovateľný, mal som pocit, že sa pár sekúnd vznášam vo vzduchu.

Čo ta vlastne viedlo k hudbe?

Láska, túžba, pocit obrovskej energie. Niekto berie drogy, ja beriem hudbu, a je to čím ďalej tým horšie, preto aj šesť kapiel.

Zdá sa mi, ako keby ti to bolo málo. Mám to chápať, že ešte by si jednu kapelu zvládol?

V to už nejak nedúfam… ono to samozrejme nekončí tými 6 kapelami. Popritom sa snažím spolupracovať s veľa kamarátmi z všelijakých kapiel, keď potrebujú nejaké vokály naspievať alebo nejakú hosťovačku. Tento rok som pomáhal už na treťom albume Začiatok konca, kde spievam všetky zbory, a dokonca tam bude jedno medzinárodné prekvapenie, ale to musia prezradiť oni. Tento rok som naspieval jednu skladbu basakovi z Knightmare z Partizánskeho, ktorý má projekt Befeedus, je to taký oneman projekt, a tá skladba Clockwise vyšla fakt dobre… Rozpracované veci mám aj s kamarátom Blažejom z českej kapely Shatter atď.

Tento rok si nahral aj nový album s kapelou True Reason. Vieš mi k nemu povedať niečo viac? Už keď si ho minule tak chválil v Prehrávači.

Konečne sa nám to podarilo po toľkých mesiacoch presúvania termínu a konieckoncov a hľadania štúdia. Opäť sa potvrdilo, že štúdi muzikanta vycvičí. Dali sme si s True Reason za cieľ nahrať dosku tak, ako hráme live, hlavne čo sa týka zvuku. Nahrávka má minimum zvukových a strihových úprav, ale nie je to len búchanie do nástrojov tentoraz. Album obsahuje koncept súdneho procesu, takže sú tam také hovorené vsuvky pred niektorými skladbami, čo celý zážitok uvoľňuje a k tomu tam spevák Lukáš narapoval tri veľmi vkusné rapovky, ktoré predstavujú uvoľnenú polohu nášho speváka. Ja mám na nahrávkach rád, keď sú rozmanité, keď si človek okrem agresie, rýchlosti, tvrdosti, môže uši uvoľniť a hlavu mu zrazu samotná hudba prepnete do iného módu. Ja som z toho albumu ako celku veľmi nadšený. Pridanou hodnotou sú Lukášove texty v slovenčine samozrejme. Vie podľa mňa parádne narábať so slovami a aj otrepané veci vie podať sviežo. V True Reason sme už všetci unavený zo sterilnej produkcie a až strojovo presných a natlačených albumov (podpichli sme to aj v skladbe Oldschool Protest). Kopec kapiel dnes vydáva nahrávky a znejú, akoby to ani nehrali ľudia a zvuk čistá Amerika, takže keď ich potom vidíš live, tak v 99 % prípadov príde jedno veľké sklamanie. My sme tu ukázali, že robíme chyby, zvuk máme priamo z aparátov bez reampu, buby bez triggrov atď. Ale samozrejme je to náš pohľad na tvorbu a zvuk a aj k tomu nám výrazne pomohol Maroš Ďurík zo Stopa studio v Trenčíne, kde sme dosku točili.

Myslím, že ľudia sa asi majú na čo tešiť. Čiže by sa dalo povedať, že v nedokonalosti je krása?

Dokonalosť v podstate neexistuje a hľadanie niečoho, čo neexistuje, človeka ubije. Teraz som prešiel do filozofickej roviny, ale je to tak vo všetkom. Najväčšia dokonalosť je príroda a tá nemá nič dokonalé, všetko má svoje klady a zápory… a tie nedokonalé veci vytvoria dokonalosť len ako celok a ten celok by mal mať harmóniu a harmóniu dosiahneš len spojením negatívnych a pozitívnych vecí.

Z tých kapiel, v ktorých hráš, je nejaká, ku ktorej máš najväčší citový vzťah, alebo všetky berieš rovnako?

Ku všetkým mám citový vzťah, ale ten ku každej iný. Samozrejme môj vrchol snaženia a top je Head2Down, ako moja najdlhšie hrajúca kapela na scéne, zakladali sme ju nejak v takomto období pred 18 rokmi. Žiaľ už som tam jediný pôvodný člen. Ale také jedinečné puto mám k Narijuane, ako k úplne prvej kapele, nebyť Narijuany tak neexistuje ani H2D, všetko je to prepojené. Každú kapelu vnímam inak, pretože v každej sa hrá viac či menej odlišná hudba a tribute bandy tam už je to jasné, že v každej to musí byť o inom pocite. Nemôžem mať pocit ako Jonathan Davis, keď rapujem v RATM atď. Tá citová väzba sa k tým kapelám aj časom mení, je to podmienené aktivitou kapely, alebo energiou a vzťahmi medzi členmi. Ja si ale ľudí v tých kapelách vážim ako najbližšiu rodinu a aj keď sa niekedy posekáme, tých ľudí si vážim a veľmi ich ľúbim lebo sú v tom so mnou a pomáhajú mi plniť si hudobné sny.