Rozhovory

Franz z Myteri: Nechytajte sa, kurva, mojej hudobnej zbierky

Švédi Myteri hrajú Portlandom nasmradnutý crust s naliehavými melódiami. Po tom, čo sa v našich končinách objavili v rámci turné, je vonku ich debutné eponymné LP. Jedným z vydávajúcich labelov je aj česká Phobia. Odpovedá basák Franz.

 

Hej, Franz. Aká je tvoja naobľúbenejšia švédska kapela a prečo je to 3 Way Cum?

Ahoj, Martin! Haha! Áno, 3 Way Cum vydali podľa mňa jednu z najlepších LP, aká bola kedy vo Švédsku nahratá. Killing the life má naozaj všetko. Melódie (svojho druhu), spevavé refrény a pravdepodobne najlepšie bubny zachytené na nahrávke. Cez víkend som, mimochodom, bol u speváka Pjära a vypočul si zopár jeho aktuálnych projektov. Majte uši otvorené, špeciálne kvôli Voidfiller. Hrajú tam ľudia z Visions Of War a Lautsturmer. Výborný mangel!

Som rád, že si rozumieme hneď od začiatku. Kedysi som si kúpil kazetovú verziu Killing The Life od Insane Society a hneď ma to dostalo. 3WC a Fuck Peaceville od Doom ma(zde)formovali nafurt. Keď hovoríme o Pjärovi, stretol som ho v Štokholme a na moju veľkú radosť to bol príjemný týpek. Ale stretnúť svojho obľúbeného muzikanta môže občas viesť k poriadnemu sklamaniu. Ako často sa to stáva tebe? Kto je najviac neznesiteľný zmrd? Menuj. Môžeš sa preniesť cez trpkú príchuť, ktorá po tom ostane a naďalej si užívať hudbu nejakého kokota? Nakoľko sú „umelci“ oddelení od svojho „umenia“?

Stretol som veľa svojich obľ’úbených muzikantov. A som rád, že sa tak stalo. Väčšina ľudí je úplne v pohode. A skoro nikdy som sa nestretol s „rockovými hviezdami“. Nemôžem vystáť, keď sa niekto chová ako rocková hviezda.
Som fanúśik a rád stretávam ľudí, ktorí ma inšpirujú. Naozaj sklamaný som bol snáď iba raz – keď som stretol Varukers. Boli to úplní čuráci. Našťastie som nikdy nebol veľkým fanúšikom. Môj kamoš im chcel dať svoju nahrávku. Takže keď sme ich asi pred desiatimi rokmi stretli na festivale, rozhodol sa ju dať Ratovi. Bol ale tak nezdvorilý a hrubý, že kamoš do neho to cd hodil a odišli sme. Ja som medzitým hovoril s vtedajším bubeníkom a trvalo mi 30 sekúnd kým som zistil, že s ním nechcem hovoriť už nikdy. Sexistická, homofóbna zberba. Tieto kokotiny do scény nepatria!

Keď som Varukers stretol ja, iba sa na všetkých usmievali zo svojho ketamínového oparu. Na konci tvojej odpovede si sa dostal presne tam, kam som ťa chcel nasmerovať. A ani som nemusel znova použiť 3 Way Cum (tentokrát pre ich trochu provokatívny názov). Švédsko mi všeobecne pripadá dosť striktné v odpore voči sexizmu a homofóbii. V punkovej scéne ešte viac. V Göteborgu náš kamoš možno mierne prekročil hranice. Nejakým hlúpym vtipom. Naozaj za tým nebola žiadna nenávisť. Reakcia bola rýchla a zúrivá. Jedna česká kapela má zákaz v rakúskom squate za to, že ich šofér šťal na ženských hajzloch. A jedna slovenská bola v Taliansku zjebaná za údajne sexistické nálepky. Bol na nich svalnatý MMA zápasník a nápis „Fight Fascism“. Môže zájsť korektnosť príliš ďaleko? Rozoznávaš rozniel medzi šírením nenávisti a hlúpymi pokusmi o humor? Môžeme zobrazovať fyzickú kondíciu pri konfrontácii so zlom, keď sa táto konfrontácia môže zvrhnúť na fyzickú skurvene rýchlo?

Krátka odpoveď je áno, politická korektnosť môže zájsť priďaleko. Ale musíme mať na pamäti, že ako bieli muži sme vždy privilegovaní. Ženy a nebieli ľudia žijú v útlaku. Nie vždy to vidíme. Niekedy nám to musí byť ukázané. Náš prístup sa musí zmeniť. To platí pre celú spoločnosť, nielen pre bielych mužov. Nestačí iba hovoriť, že sme proti sexizmu, rasizmu, proti čomukoľvek… Ak chceme ozajstnú zmenu, musíme začať od seba. Skratky neexistujú.

Keď hovoríme o menšinách. Cítiš odpor „obyčajných“ Švédov voči súčasnej imigračnej vlne? Tu sa skoro celý národ zbláznil strachom z „islamizácie Európy“. Boja sa ľudí, ktorí utekajú pred ozajstnými islamistami. Slováci ma nikdy nesklamú svojim nedostatkom súcitu.

Švédi sú takí istí… to musím nerád priznať. Švédski Demokrati, miestna fašistická strana ziskala v posledných voľbách kopec hlasov svojimi rasistickými sračkami. Veľa ľudí hovorí, že si utečencov nemôžeme dovoliť. Ja hovorím, že si nemôžeme dovoliť bohatých! Boli tu pokusy o podpálenie utečeneckých útulkov a jeden nácek napadol školu. Zavraždil žiaka a učiteľa, niekoľko ďalších zranil. Policajti ho zabili. Podľa listov, ktoré našli u neho doma, to bol rasovo motivovaný čin. V mnohých ohľadoch sa situácia vymkla spod kontroly. Vyzerá to tak, že náckovia môžu po Švédsku voľne pobehovať. Na druhej strane, mnoho ľudí otvorilo svoje srdcia a pomohlo utečencom. Vyzbierali peniaze, oblečenie a iné potrebné veci. Je to niečo ako nové hnutie. Dobrovoľníci, ktorí chcú naozaj pomáhať tým, ktorí sú v núdzi. Možno sa politika obracia k väčšej humánnosti. Aspoň dúfam.

To je skurvene smutné. Keď hovoríme o temných veciach, s Myteri ste vydali debutové LP. Ako si s ním spokojný? Na stupnici od jednej do desať.

Zatiaľ najťažšia otázka… Ako muzikant nikdy nie si úplne spokojný, všakže… Stále sú nejaké veci, ktoré by si urobil inak, ak by si mohol. Ale celkovo sme dosť spokojní. Povedzme 6.
 Čo si myslíš ty? Ak sa teda chvíľu môžem pýtať ja…

Ja by som bol oveľa štedrejší, než tvoja skromá šestka. Je to výborná nahrávka. Spomenul si mi, že vaše demo považuješ za preprodukované. Zredukovali ste tentokrát významne nahrávací proces? Ako bolo v štúdiu? Ako dlho ste tam boli? Nenávideli ste sa nakoniec navzájom?

Aj na tejto nahrávke sa toho robilo dosť. Ale tentokrát, myslím, lepšie. Oveľa viac to tým songom sedí. Nahrávanie trvalo dlho. Neviem presne koľko, ale bol to dlhýýýýý proces… Predstav si poriadne monštrum. Vôbec sme sa nezačali nenávidieť. Mám rád chalanov z kapely. Sú popiči!

Ako dlho sa poznáte? Ako ste sa stretli?

Niektorí ľudia z kapely sa poznajú roky. Domarn a Erik spolu napríklad hrali v Eskatologii. Ja som sa so zbytkom kapely zoznámil len pred tromi rokmi, alebo tak nejako. Hráme len dva roky. Posledný sa pridal Mattias. Je s nami od minulého leta. Pribrali sme ho pred turné s kapelou Agenda.

Ako vašu hudbu prijali v zahraničí? A ako to máte doma? Kukajú sa na vás snobi zo scény cez prsty za to, že hráte chytľavú muziku?

Momentálne najpopulárnejší pod pod podžáner je Japonskom inšpirovaný dis noise punk. Takže si nemyslím, že by naša hudba bola veľmi populárna. Stále nám ale dosť ľudí hovorí, že sa im páči. Aj keď je chytľavá.
Lepšie je prijímaná za hranicami Švédska. Neviem, či sú ľudia v zahraničí otvorenejší voči melodickému custu, alebo čo. Som len rád, že môžeme chodiť na turné. Aké je to na Slovensku? Adacta je vraj dosť populárna. A to ste dosť melodickí.

Chytľavú som spomenul v pozitívnom zmysle. Pre mňa je všetko v písaní silných melódií. Dobré songy by mali fungovať hrané na banjo rovnako ako na BC Rich-ke so šlapkou Heavy Metal.
Mám problém vymenovať 5 kapiel, ktoré na Slovensku hrajú niečo podobné crustu. Trendy sú iné. Nie som si istý, čo je dnes „in“. Ale keď hráme, zvyčajne je to prijaté celkom dobre. Popíš svoj najlepší a najhorší koncertný zážitok. Ojebali vás niekde o prachy? Ignorovali kvoli tomu, čo hráte? A kde si sa, naopak, cítil ako prezident Zemegule?

Chytľavé je vždy dobré! O prachy nás nikdy neojebali. Ojebať je nás ťažko, lebo si zvyčajne nepýtame peniaze. Niekedy dostaneme veľa, niekedy trochu menej. Nakoniec to celé nejako vyjde. Neviem vymenovať najlepší a najhorší koncert. V hre je veľa vecí. Jeden večer môžeš zahrať napiču a stále mať skvelý koncert vďaka ľuďom, ktorí prídu. Alebo naopak. Mám nejaké osobné srdcovky. Španielska Malaga, Stavanger v Nórsku a Metelkova v slovinskej Ľubľane. Aby som menoval aspoň tri najobľubenejšie. Tie koncerty mali ten správny feeling. Ajkeď sme nie vždy hrali dobre.

Mne pripadá, že v „bohatších“ krajinách sa nemusíš toľko obávať o sľubené prachy na benzín alebo o predaje merchu. Všetko je v poriadku. Ale atmosféra môže byť občas chladná, asi kvôli veľkému počtu koncertov… Chudobnejšie regióny ťa môžu rozsekať atmosférou, ale peniaze musíš počítať opatrne, inak ťa to zruinuje. Napríklad v Rusku majú vyhadzovači a zvukári pre seba VEĽMI benevolentné a dlhé guestlisty. Súhlasíš? Popíš to zo svojej severskej perspektívy.

Pre mňa je trochu ťažké dať ti moju perspektívu. Prachov na benzín sme dostali vždy dosť. Aj v chudobných krajinách. Samozrejme to záleží na tom, koľko ľudí príde. V Rusku som nikdy nebol, takže neviem ako sa tam veci majú. Ale nie som fanúšikom guestlistov. Myslím si, že vo všeobecnosti sú pankáči super ľudia, ktorí chcú vytvárať živú scénu a nie ojebávať ľudí. Veľa prachov sa v nej zarobiť nedá.

Och. Kiež by som mohol zdieľať tvoj optimizmus. Počul som, že na jednom slovenskom punkovom festivale podkopávali pankáči ploty, aby sa dostali dovnútra. Ako nejaký Andy Dufresne z Shawshank Redemption s čírom. Ale to je viac agro než hardcore punk. Nevadí. Ako ste skončili na českom labeli Phobia? Popri iných.

Ak je niekde punkový festival, každý kto príde by mal zaplatiť. Inak židne festivaly nebudú! Nie je punkové ojebávať vlastnú scénu. Iba sme sa Mirka spýtali, či chce byť súčasťou vydávania a on povedal áno! Phobia records je dobrý label. Ľahká spolupráca, všetko ide, ako má. A Mirek je super človek. A sme na labeli s kapelami, ktoré máme radi! Ako Beton, Dissekerad, Mörkhimmel atď, atď.

Zakončím toto mučenie krátkymi buď-alebo otázkami. Vyberaj pozorne.

01) Star Trek, alebo Star Wars?
02) Knihy, alebo filmy?
03) Pýtať sa, alebo odpovedať?
04) Vidieť budúcnosť, alebo meniť minulosť?
05) Alkohol, alebo marihuana?
06) Káva, alebo kokaín?
07) Žiť bez hudby, alebo bez nôh?
08) Brutálna bitka od Mikea Tysona v čase, keď bol na vrchole, alebo prísť o svoju hudobnú zbierku?
09) Bradavky veľké ako penisy, alebo šulin veľký ako bradavka?
10) Mať deti, alebo mať AIDS?

1) Samozrejme Star Wars! Star Trek je pre imbecilov. Trekkies sú banda stroskotancov a pravdepodobne v štyridsiatke stále žijú so svojimi rodičmi.
2) Knihy. Veľa čítam! Knihy o politike, sci-fi, fantasy, autobiografie atď, atď.
3) Odpovedať. Asi kvôli môjmu nedostatku fantázie.
4) Vidieť budúcnosť. Neviem, či je dobrý nápad meniť minulosť. Možeš ju nakoniec ešte viac dojebať.
5) Alkohol. Milujem pivo.
6) Káva. Bez kávy je život prázdny. Radšej by som sa odjebal, než žil bez kávy.
7) Jasné, že bez nôh. Aj na vozíku môžeš zveriť!
8) Poďme na to, Mike! Nechytajte sa, kurva, mojej zbierky!
9) Asi malý kokot. Niekto mi povedal, že na veľkosti nezáleží. Alebo som to čítal v knižke. Potom to musí byť pravda.
10) S dnešnými liekmi môžeš žiť plnohodnotný život aj s AIDS-om. S deťmi to nejde.

Doslova na každú otázku, okrem tej o knihách by som odpovedal naopak.

Haha! Ok. Aj o Star Wars? Nieeeeeeee!

Teraz mám dilemu. Lebo na Star Treku som vyrastal. Ale pri spätnom pohľade boli niektoré tie filmy boli strašné a Shatnerov herecký prejav je jednoducho ohavný. Okej. Ďakujem za tvoju trpezlivosť. Teraz z teba pri preklade spravím trekkieho, čo neznáša kávu. V prípade nejakých námietok si pamätaj dve veci – za prvé viem, kde bývaš a viem, že nezamykáš dvere. A za druhé – keď máš kamoša Slováka, nepotrebuješ nepriateľov. Posledné slová.


Vďaka za rozhovor, Martin! Dúfam, že sa čoskoro zase uvidíme. Kuknite na Myteri.

 

ENGLISH VERSION

Hey, Franz. What’s your favorite swedish band and why is it 3 Way Cum?

Hi Martin! Haha! Yeah, 3 Way Cum have released one of the best LP’s ever recorded in Sweden in my opinion. Killing the life really has it all. Melodies (sort of), singalong choruses and possibly some of the best drumming ever caught on tape. I was actually at the singer’s, Pjär’s, place this weekend and listened to a couple of his recent projects. Keep your ears open especially for Voidfiller. With people from Visions Of War and Lautsturmer for example. Excellent mangel!

I am glad we agree with each other right off the bat. I bought a casette version of Killing The Life from Czech label Insane Society and I was sold right away. 3WC and Doom’s Fuck Peaceville (de)formed me for life. Speaking of Pjär. I met him in Stockholm and was pleased to find out how great of a guy he is. But meeting your favorite musician can lead to major disappointment sometimes. How often does that happen to you? Who’s the most insufferable prick? Name names. Can you overcome the bitter taste and still enjoy the music of a cunt? How separated are „artists“ from their „art“? For lack of a better term.

I have met a lot of my favourite musicians. And I’m really happy that I have. Most people are really nice. And I have almost never encountered any „rockstars“. I can’t stand those rockstar attitudes… I am a fan and I’m happy to meet people that inspire me. The only time I was really disappointed was when I met Varukers. They were total assholes. Luckily I’ve never been a big fan of them. A friend of mine wanted them to have his record. So when we met them at a festival about 10 years ago and he decided to give it to Rat. But he was so unpolite and rude that my friend just threw the record at him and we left. Meanwhile I was talking to the drummer they had at that time and it literally took me 30 seconds to realise that I never want to talk to him again. Sexist, homophobic scum! That shit doesn’t belong in our scene!

Haha. Okay. When I met Varukers, they all just smiled at everybody from their ketamine-induced haze. At the end of the answer you went exactly where I wanted to steer you. I didn’t even need to use 3 Way Cum again (now for their somewhat edgy band name). Sweden seems to be really strict with opposing sexism and homophobia in general. Even more so in punk scene. Friend of ours might have slightly stepped over the boundaries in Gothenburg. With some stupid joke. With no real hate behind it, honestly. Reaction was swift and ferocious. One Czech band is banned from an Austrian squat because their drunk driver pissed at Women’s toilet. By mistake. One Slovakian band was scolded in Italy for allegedly sexist stickers. They portrayed muscular MMA fighter with „Fight Fascism“ slogan. Can correctness go too far? Do you see the difference between hate-mongering and silly joke attempts? Can you display physical fitness as part of confronting evil that gets physical pretty fucking rapidish?

Short answer, yes, PC can get too far. But I think we must bear in mind that we as white men are always privileged. Women and coloured people live with oppression. We can’t always see it. It sometimes have to be pointed out for us. Our attitudes must change. That goes for the whole society, not just white men. It’s not enough to just say the we are anti sexist, anti racist, anti whatever.. If we want real change we must start with ourselves. There are no shortcuts.

Speaking about minorities. Do you feel any backlash from average „meat and potatoes“ Swedes against the current immigration wave? In here almost the whole nation became insane with their fear of „islamization of Europe“. They fear people that run away from actual islamists. Slovaks never fail to disappoint me with their lack of compassion.

Swedes are the same… I’m sorry to say. The Swedish Democrats, the fascist party here in Sweden, gained a lot of votes in the last election with their racist bullshit. And lots of people say that we can’t afford to help refugees. I say we can’t afford the rich! There have been deeds of arson against shelters for refugees and last week a nazi attacked a school. He killed a student and a teacher and wounded several. He got killed by the cops. It was a racist deed according to letters found in his home. The situation have gotten out of hand in many ways. Nazis seems to roam free in Sweden. On the other hand, lots of people have opened their hearts and help refugees. They collect money, clothes and other things needed. It’s sort of a new movement. Volunteers who really want to help those in need. So maybe the politics are turning towards the more humane. I hope so anyway.

That´s fucking depressing. Speaking about dark things, Myteri has debut LP album out. How satisfied are you? On scale 1 to 10.

Hardest question so far… As a musician you are never totally satisfied are you.. There’s always some things we would have done different if we could do it again. But over all we are quite satisfied. I’ll say 6.
What do you think about it? If I can be the one asking questions for a while…

I would be far more generous than your humble 6. Is´s a great record. You mentioned to me that you consider your demo overproduced. Have you reduced the recording process signifficantly this time? How was studio? For how long have you been there? Did you hate each other at the end?

The record is also very produced. But I think in a better way. It suits the songs far better. The recording process took a long time. I don’t know how long but it was a looooong process… Think some kind of monster. We didn’t hate each other afterwards at all. I love the guys in the band. They’re fucking awesome!

For how long do you know each other? How did you meet?

Some of the people in the band have known each other for years. Domarn and Erik used to play on Eskatologia together for example. I learned to know the guys just 3 years ago or something like that. We have only played for 2 years. Mattias is the last addition to the band. He’s been with us since last summer. He joined us just before the tour with Agenda.

How was your music received abroad? And how is it at home? Do swedish scene snobs look at you through their fingers for playing catchy music?

The most popular sub sub sub genre right now is Japan inspired dis noise type of punk. So I don’t think our music is very popular. But still a lot of people say that they like it. Even though it’s a bit catchy. It’s more well received outside of Sweden. I don’t know if people abroad are more open minded towards melodic crust or what. I’m just glad that we can tour. What’s it like in Slovakia? I understand that Adacta is quite popular? And you guys are pretty melodic. :)

I meant catchy in a positive way. Writing strong melodies is where it’s at for me. Good songs should work on banjo as well as on BC Rich with Heavy Metal stomp box. I barely could name 5 bands in whole Slovakia that play something in the crust wheelhouse. Trends are different now. I am not even sure what’s „in“ nowadays. But when we play, it’s usually received pretty good. Describe your best and worst gig experience so far. Have you been fucked over money-wise? Ignored because of what you played? And where on the other hand, did you feel like on top of the world?

Catchy is always good! We have never been fucked moneywise. It’s hard to fuck us over since we usually don’t ask for money. Sometimes we get a lot of money and sometimes a little less. It all adds up in the end. I can’t say that any show is the best or the worst. It depends on so many things. One night you can play like shit and still have an amazing night thanks to all the people you meet. Or the other way around. I have some personal favourites. It’s Malaga, Spain and Stavanger, Norway and Metelkova in Ljubjana, Slovenia. Just to name three favourites. Those gigs really had the right feeling. Even if we sometimes didn’t play that well.

To me it seems that in „richer“ countries you need not to worry that much about promised gas money or merch sales. It’s good. But the atmosphere can be somewhat cold because of the amount of shows there are I guess… Poorer regions can slay you with the audience response but you need to count your money carefully not to get ruined. In Russia, for example, the bouncers and sound engineer had REALLY benevolent and long guestlists for themselves. Would you agree? Put your perspective on it, being norseman.

It’s a bit hard to give you my perspective there. We have always got decent gas money. Even in poor countries. Of course that depends on how much people there is. I have never been to Russia so I don’t know how things work there. But I can say that I’m not a fan of guest lists. I think that punks are great people in general, who want to create a living scene and not rip people off. I mean, there’s not much money to make in the punk scene.

Oh. I wish I could share your optimism. I’ve heard about punk festival in Slovakia where punks dug holes under the fence to get in. Like fucking mohawked Andy Dufresne from Shawshank Redemption. But that’s more agro than hardcore punk. Nevermind. How did you end up on a Czech label Phobia? Among others.

If there’s a punk festival everyone who wants to come should pay or else there won’t be any more festivals! It’s not punk to fuck your own scene. We simply asked Mirek if he wanted to be a part of the release and he was game!
Phobia records is a good label. Easy to work with and everything is in order. And Mirek is a great guy. And we share label with bands we really like! Like Beton, Dissekerad, Mörkhimmel etc, etc.

I’ll wrap this torture up with short either-or questions. Pick carefully.

01) Star Trek or Star Wars?
02) Books or movies?
03) Asking questions or answering questions?
04) See into the future or change the past?
05) Alcohol or marihuana?
06) Coffee or cocaine?
07) To live without music or without legs?
08) Vicious beating from Mike Tyson in his prime or losing your record colletion?
09) Penis-sized nipples or nipple-sized dick?
10) Having kids or having AIDS?

1) Star Wars of course! Star trek is for imbeciles. All trekkies is a bunch of losers and probably live at their parents house at age 40.
2) Books. I read A Lot! Political books, sci-fi, fantasy, autobiographies etc etc…
3) Answering questions. Because of my lack of fantasy I guess.
4) See into the future. I’m not so sure it’s a good idea to change the past. It might end up even more fucked.
5) Alcohol. I love beer.
6) Coffee. Life is empty without coffee. I’d rather fucking kill myself than living without coffee!
7) Without legs easily. You can still rock in a wheelchair!
8) Bring it on Mike! Don’t fucking touch my records!
9) The tiny dick I guess. Someone told me that size don’t matter. Or maybe I read it in a book. Then it must be true.
10) With today’s medicine you can live a full life with AIDS. You can’t do that with kids.

I would literally answer every single question except the book one differently.

Haha! Ok. Even star wars? Noooooooo!

I am torn now. Because I grew up on Star Trek. But retrospectively, some of the movies are horrendous and Shattner’s acting is simply abominable. Okay. Thanks a lot for your patience. Now I am going to turn you into coffee-hating trekkie in translation to Slovak language. In case of any objections, remember two things – First, I know where you live and that you don´t lock your front door. And second – when you have a Slovakian for a friend, you need no enemies. Give us your last words.


Thank for the interview Martin! Hope to see you soon again. Check out Myteri.

Martin Hades

Sporadický autor, lenivec a zlý priateľ.

Související

Back to top button