Čo má v prehrávači Maroš z Kazostroj?

Stále nás neomrzelo vyzvedať, čo majú v prehrávači osobnosti slovenskej hudobnej scény, a aj preto tu máme ďalší diel nášho prehrávača. Tentokrát sme trocha zisťovali, čo počúva Maroš z hardcore punk skupiny Kazostroj.

Znouzectnost – Jericho

Album Beat Simplicitas bol môj suverénne najhranejší album v lete 2017. Veľa sme vtedy s manželkou len tak jazdili autom a nonstop sme tento album počúvali. Pre mňa je tento album úžasnou kombináciou klasického českého bigbítu, punku a trampskej muziky. Práve tieto tri veci sa kĺbia v pesničke Jericho, pri ktorej sa aj samotný album láme a pomaly prechádza z westernovej prvej polovice, na punkovejšiu druhú stranu. Vždy keď počúvam nový album od hocijakej kapely, tak skôr či neskôr v tom albume príde moment, kedy ma zamrazí a vtedy sa zastavím a neviem sa pohnúť ďalej, kým sa naplno nenabažím skladby, ktorá mi to spôsobila. V tomto prípade to bola skladba Jericho. Na prvý pohľad možno pre niekoho až príliš country záležitosť, ale to predsa vôbec nemusí byť na škodu! Krásne pískané melódie, vrstvené zbory a striedajúca sa dynamika ticha a punkového drajvu vytvárajú úžasnú atmosféru, akoby vystrihnutú z Leoneho filmov. Takto by znel Morriconne, keby sa dal na punk.

Samorast – Zmyseľ slovám

Niekedy v roku 2014 sa niečo stalo a slovenský punk sa začal veľmi obracať. Tradičná melodika a kompozícia začala veľmi rýchlo prchať a mnoho klasických starých kapiel, ktoré sa nedokázali zadaptovať na túto novú vlnu, stratilo na relevantnosti. Táto zmena tak dáko prirodzene nastala aj u mňa a bol to prvý krok k tomu, aby moja vtedajšia „agropunk“ kapela Galiba nakoniec skončila. Presne vtedy sa otvoril obrovský úžasný svet moderného punku a hardcore punku a hromada nových mladých formácií hrajúcich neokukanú a sviežu odnož tejto občas veľmi schematickej hudby. Samorast je jedna z tých kapiel, ktoré to podľa mňa robia úplne na jednotku. V ich muzike sa mieša mnoho protikladných motívov (na jednej strane jemne zbustrované gitary a mnoho čistých melódií, na druhej strane extrémny vokál, blackmetalové vplyvy…) no všetko krásne funguje a zapadá do seba. Pesnička Zmysel slovám bola úplne prvá, ktorú som od Samorastu počul a najviac sa mi vryla pod kožu. Stretáva sa v nej melodický chlad súčasného hardcore punku a ema, no tvrdosť, pesničkovosť a údernosť starých slovenských punkových kapiel. Zaujímavé je, že napriek svojej nulovej ambícií o hitovosť, je táto skladba veľmi zapamätateľná a text a úvodné riffy si často spievam v hlave. Veľmi obdivujem kapely, ktoré dokážu do extrémnej muziky vložiť známky pesničkovosti, bez toho aby tvorili vtieravú a prvoplánovú hudbu.

Kvelertak – Ondskapens Galakse

Kvelertak je v každom smere kapela podľa mojich predstáv. Trvalo celkom dlho, kým som sa naplno zadaptoval na ich osobitý sound, no som nekončene vďačný sám sebe, že som na tej ceste zotrval a vydržal až do konca. Ťažko sa vyberá len jedna, no keď už musím, vyberiem Ondskapen Galakse z albumu Nattesferd. Je v nej všetko, čo mám na Kvelertak rád. Vplyvy Black Sabbath, severská melanchólia, jednoduchá no silná melodika a stret klasického rockového soundu s extrémny prejavom. To posledné je to, čo mám na Kvelertak najradšej. Totižto, mnohokrát v minulosti, keď som skladal hudbu, som smútil nad tým, že sa nedá skombinovať tradičná melodika s extrémnou hudbou a túžil som takú hudbu hrať. V skutočnosti som bol iba zadubený a neschopný skutočne experimentovať. Kvelertak v tomto smere úplne excelujú a smejú sa podobným opatrným úvahám do tváre. Keby vyhodíte na niektorých skladbách z tohto albumu spev, zostane vám poprockový šláger. A to bola tá najväčšia lekcia pre mňa, od tejto kapely. Tradičný prístup sám o sebe nieje trápny – ide o to ako ho vieš aplikovať a inovovať ho.

The Wilderness – Deň

Rovnako ako pri Kvelertak, aj moja cesta k The Wilderness bola veľmi náročná a podarilo sa mi naladiť na ich prudko osobitý a originálny pohľad na punk dosť neskoro. Myslím, že momentálne nieje na slovensku lepšia a odvážnejšia kapela. The W sú totálnym stelesnením punku, cez prístup, imidž, sound a samotné skladby. The Wilderness majú úplne na háku a robia si na každom fronte, úplne čo chcú. Pesnička Deň z ich EP2015 bola pieseň, ktorá mi veľmi otvorila oči. Keď som ju prvýkrát počul, zdala sa mi divná, no zároveň vyžadovala, aby som sa k nej opakovane vracal, až kým sa nestala mojou súčasťou. Cválavá hudba dokonale dopĺňa strohý, no zároveň veľavravný text plný „každodennej mizérie“, priam až hovorený spev (jeden z mála prípadov kedý celú pesničku spieva bubeník Tomáš) zas predzaznamenáva smer, ktorým sa táto pôvodne punk 77 formácia nakoniec so svojím zvukom vybrala. Viem, že mnoho priaznivcov ich starého soundu trpko zaplakalo, no keďže medzi nimi je aj Koňýk, tak mi je to úplne ukradnuté. Kto sa nevyvíja, neprežije. Vivat The W!

Bones – Happy

Opäť raz spomeniem svoju manželku. Nikdy by som to nečakal, ale práve ona ma upriamila na túto, myslím, že stále relatívne neznámu dvojicu. A paradoxne, nikdy predtým a ani potom som o Bones nepočul. Nechápem vôbec prečo. Hudba tejto dievčenskej dvojice je totižto veľmi svojská. Carmen a Rosie hrajú a tvoria niečo na rozmedzí medzi industriálnym rockom a blues zo starej školy. To celé je zaobalené do veľmi ženského „macho“ prístupu a prejavu. Je to divné, ale je to tak. Poznáte všetky tie chlapácke „drsné“ sukničkárske kapely, ktoré parodujú Steel Panther? Tak toto je jedna z mála ženských kapiel, o ktorých viem, že vytvárajú tento dojem, no samozrejme v rámci svojho pohlavia. A hlavne bez pátosu. Sem tam je to možno na hrane, no nikdy to nekazí dojem. Pesnička Happy je asi najlepším príkladom ich soundu. Ťažký temný riff na začiatku prechádza do nápaditej gitarovej hry a skvelého spevu, aby celá pieseň skončila v epickom melodickom vyvrcholení. Je to Trent Reznor v sukni? Trochu. Práve ale gitarovosť tohto projektu vytvára ornú pôdu pre fanúšikov neotesaného garážového rocku a zároveň aj priaznivcov industriálnych žánrov. Snáď táto kapela postupne naberie na popularite. Určite si to zaslúži.