CHVM: Vrcholom našej kariéry bol spoločný dvojkoncert se Stranglers na Pohode 2010
Kapela CHVM (Chór Vážskych Muzikantov), legenda slovenského undergroundu, tento rok oslavuje 40 rokov svojej existencie. O ich začiatkoch či plánovanom filme, nám viac povedal ich kapelník Luboš.
Ako kapela CHVM fungujete už 40 rokov. Ako to vlastne celé začalo?
Všetci sme bolí spolužiaci na trenčianskom Gymnáziu Jurija Alexejeviča Gagarina. Bolí sme tretiaci a mali sme strašnú chuť založiť kapelu. Bolo to v roku 1980. Vonku zúril socializmus a v Anglicku prekvitala punková vlna. Poznali sme Sex pistols, Stranglers a Clash. Neboli sme žiadni virtuózi, ale na punk sme si trúfali. Samozrejme, že sme mali napočúvané aj kapely ako Deep Purple, Zeppelinov, Black Sabbath, Alice Cooper, ale ten punk nám bol bližší…
Už keď sme pri tom, prečo práve CHVM?
Samozrejme, že názov kapely je dôležitý. Prvý pokus o názov kapely bol The We, neskôr Yellow dodo and company a až neskôr sme sa prepracovali k viacslovnému názvu. Pretože sme si mysleli, že všetky dobré kapely majú viac slovné názvy, napr. Plastic People of the universe, JEŠTË JSME SE NEDOHODLI atď. Chór preto, lebo sme ukrutne krásne spievali. Vážskych preto, lebo Trenčín leží na rieke Váh, a Muzikantov preto, aby v tom bolo aj trocha muziky. V okolitých dedinách si mysleli, že sme podľa názvu nejaká dychovka.
Už keď si spomenul punk. Čo pre vás punk znamenal vtedy a čo znamená teraz?
Vtedy sme sa išli zblázniť zo Stranglers. Mal som doma platňu Live Xcert. Z tej platne sme sa učili našu prvú pieseň Hanging around. Dali sme jej slovenský text Hazardný hráč. Tu pieseň hrávame nostalgicky dodnes. Prvé štyri roky sme robili vyložene punkové piesne, ale v našom podaní. Socialistickí hudobní kritici náš štýl označili ako disharmonický chaos. Postupne nám punková kompozícia skladby začala byť tesná a od roku 1985 sme začali experimentovať so saxofónmi a sláčikovými nástrojmi a vydali sme sa skúmať temné vody undergroundu. Punk ale stal v našich srdciach a na každom albume (bolo ich 15) máme vždy zopár punkových piesní okrem iných. Často sme hrávali punkové koncerty so Slobodnou Európou, Zónou A, Extipom, Problém 5…
Vrcholom našej kariéry bol spoločný dvojkoncert s kapelou Stranglers na Pohode 2010. Boli a stále sú to naše celoživotné hudobné vzory. Klávesák Dave Greenfield zo Stranglers nás vtedy poctil svojím hosťovaním v našej, ale autorsky stranglersáckej piesni Hazardný hráč a vtedy to boli pre nás naozajstné Vianoce v lete.
Keď si už spomenul Pohodu. Mišo Kaščák sa raz vyjadril, že keby nebolo vás, tak nevznikne Bez ladu a Skladu. Bola aj u vás nejaká kapela bez, ktorej by ste nevznikli? Prípadne aký je to pocit byť legendou undergroundu na Slovensku?
Áno, Michal to už veľmi veľakrát všelikade spomínal. Mňa osobne volajú chlapci z BEZ LADU A SKLADU že Tata. Tata trenčianskeho undergroundu. Neviem, čím som si to zaslúžil. Snažil som sa pomáhať mladým kapelám a distribuovať ich nahrávky po bývalej ČSSR. Založil som vydavateľstvo Fukkavica records. My by sme asi nevznikli bez Stranglers, Extemoore band a Plastic People of the Universe. A byť legendou? No je to o výdrži. 40 rokov ideme svojou cestou a ani raz sme neuhli. Žiadne zriadenie nás nevykoľajilo.
Tata trenčianskeho undergroundu. Ako by si porovnal underground keď ste začínali a teraz?
Underground vtedy a dnes je na tom rovnako. Stále nás nehrá žiadne oficiálne rádio. Ani po tom netúžime. Jediný rozdiel je v tom, že nás už na koncertoch nesledujú ŠTBáci. Za bývalého režimu sme nevedeli, či nás na druhý deň po koncerte nevyhodia z práce alebo zo školy. Našu hudbu distribuujeme zásadne zadarmo. Asi je to zvyk ešte z bývalého režimu. Rozdali sme už 25 000 našich CD a 2000 kníh. Keďže nás rádiá nehrajú, založili sme vlastné internetové rádio, ktoré 24 hodín denne vysiela český a slovenský punk a underground. Rádio visí na stránke chvm.sk a volá sa Fukkavica underground rádio.
Momentálne sa o vás dokončuje dokument. Ako vznikla myšlienka natočiť dokument o CHVM?
Pred desiatimi rokmi s nami začal chodiť na koncerty náš fanúšik, kameraman, Peter Kotrha. Prvé natáčanie prebehlo v Prahe počas trojdňovej tour. Potom postupne materiál pribúdal, až toho bolo toľko, že by vyšlo aj na dva filmy. Všetko spískal Peter Kotrha. Ďalšiu kameru obsluhoval náš dvorný fotograf Tonko Juleny. Vo filme okrem členov CHVM vystupujú Sveťo Korbel a Whisky zo Slobodnej Európy, Braňuško Jobus, Mišo Kaščák a veľa ďalších ľudí, ktorých máme radi a pre našu kapelu veľa znamenajú. Film snáď uvidíme v slovenskej aj českej televízii. Premiéra filmu CHVM 40 rokov v podzemí mala predpremiéru 20. augusta 2020 počas trenčianskeho filmového festivalu v klube Paddock na Mierovom námestí. Filmu predchádzal živý koncert CHVM. Momentálne sa ešte robia menšie dramaturgické úpravy a celý zvuk sa premixuje. Do konca októbra film vydáme na USB spolu s kompletnou tvorbou kapely, hudobnými klipmi, záznamami významných koncertov a knihami o kapele.
Máte ešte nejaké plány s CHVM?
Nemáme si už čo dokazovať. Všetko, čo sme chceli, sme dokázali. 15 albumov, 2 knihy, celovečerný film, hrali sme 350 koncertov s obľúbenými kapelami. Už len zdravie, aby vydržalo.
