Black Passenger: Ľudia chcú byt anti-systemoví, bohužiaľ to skĺzava do podpory náckov

Black Passenger, bratislavská hardcore kapela, ktorá sa vo svojich textoch nebojí vyjadriť svoj názor na spoločnosť a fašižmus. O fašizme na Slovensku, ich názore na internet atď. nám viac povedal ich spevák Peco a ich basgitarista Holub, ktorý nám viac povedal aj o jeho ďalšej kapele Fyasco.

Čo znamená Black Passenger?

Peco: V preklade to znamená “čierny pasažier”. Vymyslel to ešte náš bývalý basgitarista, ktorý pochádzal z Kanady. Preňho to bol znak revolty (jazdenie na čierno). Tiež som zistil, že v Bratislave bola jazda na čierno celkom “šport”. Punkáči sa tu vždy snažili vyhýbať revízorom, ktorí boli často pofidérni náckovia.

V skladbe „O Bohu a národe“ hovoríte o boji proti fašizmu. Na Slovensku sme si teraz volili prezidenta a kandidát na štvrtom mieste bol práve zástupca neonacistickej strany. V čom je podľa vás problém, že neonacizmus získava na Slovensku čoraz väčšiu podporu?

Peco: Oni sa strašne tvária, že fašisti nie sú a voliči im to celkom žerú. Ľudia dnes hľadajú alternatívy k štandardným stranám. Na Slovensku ale nemáme zástupcu druhej strany ako napr. pirátske strany v iných krajinách Európy. Existujú práve len tie štandardné strany alebo kotlebovci. Ľudia chcú byt anti-systemoví, ale bohužiaľ to skĺzava do podpory náckov.

Holub: Tak ja to poviem trocha ako oni, prejsť od slov k činom, vracať im to rovnakou mincou.

Ku skladbe „Chemtrails against angels in heaven“ ste sa vyjadrili, že internet sa stal živnou pôdou pre šírenie hoaxov a konšpiračných teórií. V čom je podľa vás problém?

Peco: Za mojich mladých čias tu boli dva časopisy, kde sa riešili podobné veci ako teraz v konšpiračných médiách. Takže tento fenomén je tu už dlho, len ľudí, ktorí si nedokážu dať dokopy 2 a 2, nebolo vtedy tak počuť. Teraz vďaka internetu objavili zemeguľu a myslia si, že je plochá. Veľa ľudí, čo volí Kotlebu, nie sú fašisti, ale zmätení ľudia, ktorí hľadajú jednoduché odpovede na zložité otázky. Predstava, že svet je jeden veľký komplikovaný bordel, ich totiž desí.

Holub: Ja len dodám, že sú naštvaní ale aj zmätení z toho, že sa dostali k internetu a objavili tam konšpiračné média a začali im veriť (anti-vakcinácia, chemtrails atď.).

Vy ste zatiaľ nevydali ani CD ani vinyl. Plánujete niečo vydať?

Peco: Tak pozor, vydali sme pivo. CD ľudia už moc nepočúvajú, platne len pár ľudí, ale pivo pijú všetci. Tak sme spravili etikety s názvami pesničiek a kamarát nám uvaril vlastné pivo. Dalo sa kúpiť na koncerte a sŕkať pri počúvaní hudby naživo. V budúcnosti, keď budeme mať viac nahrávok, tak to dáme všetko na vinyl.

A kazety?

Peco: Ja nechápem, prečo sa kazety vracajú. Pamätám si aké nervy som mal, keď sa kazeta zamotala alebo roztrhla. Je to strašný nosič. Ako tá nostalgia tam je, ale už si to nemám ani kde pustiť. Ale napr. v Indonézii a Malajzii, kde sme mali kedysi tour, fungujú práve hlavne tie kazety.

Peco, ty si pred Black Passenger hral v Ilúzii, Rats get fat a Rotten´s. V čo boli tieto kapely rozdielne?

Peco: V štýle hudby. Myšlienkovo a prístupovo to bolo veľmi podobné. Vždy nás spájalo oveľa viac ako len hudba.

Holub, ty si sa k Black Passenger pridal až časom. Ako to vzniklo že si sa pridal ku kapele?

Holub:  Keďže ja sa s chalanmi poznám, tak nám to prišlo ako veľmi dobrý nápad.

Fyasco, Mental Tension a Black Passenger sú tri kapely, v ktorých hráš. Vo Fyascu dokonca na bicích. Ako stíhaš hrať v troch skupinách?

Holub: Nie je to nič svetoborné a keď človek chce, tak si čas nájde na všetko. Robím to, čo ma baví.

Keď sme už pri Fyascu, čo je Fyasco?

Holub: Tak znamená to absolútny neúspech. My sme v kapele takí, že to neberieme nejako moc vážne, obaja sme také veľké fiasko. A berieme to tak, že keď sa niečo pokazí na koncerte, tak ľudia podľa názvu vedia, na čo idú, môže to skončiť super, ale keď to skončí zle, tak vedeli na čo idú.

A ako Fyasco vzniklo?

Holub: Pôvodne sme to založili ja a Tomáš pri pôsobení v kapele Downstream, ktorá mimochodom vstáva z  mŕtvych! Boli sme patrične opití, pretože sme nahrávali vtedy album Dowstream. Bol to rok 2014 a v štúdiu sme zbúchali dva songy za cca 6 minút aj s primitívnym textom, ktorý nás prenasleduje do teraz a sú to „Peňaaaze!“. Neskôr sme boli aj v trojke, ale osud to zariadil tak, aby sme pokračovali v dvojici, tak ako sme to aj začali a hen 2019 a štartér from the button.

Jedna vaša skladba sa volá „Tina Tarner“. Čo máte teda s Tinou Turner?

Holub: Slová tej piesne sú čisto slovná hračka. Keď sme raz išli autom a hrala práve Tina Turner, tak gitarista dal otázku, že koľko musela drepovať, keď má také stehná. A keď som prišiel domov, tak mi to ostalo v hlave a vznikol ten song.

A „Nech žije smrť“?

Holub: „Nech žije“ smrť znamená to, že sa nebojím smrti. Beriem život tak jak je. Keď mám skapať, tak skapem, jednoducho povedané. Každý má právo na svoj život ale pozor, niektorých by som hnal veľkou palicou a to veľmi veľkou! Smrť je povolanie, ktoré tu hrá veľkú rolu! Takže nech žije aj naďalej.

Balkán, Malajzia, Singapur, Indonézia. Ako vznikol nápad, aby ste išli hrať do týchto krajín? Ako sa slovenská kapela dostane k tour v takýchto krajinách, kde vás moc nepoznajú?

Holub: No po pravde sám neviem. Vždy sa zvezieme popri super kapelách ako napr. Medication Time alebo vyššie spomínané Rats Get Fat a mnoho iných… a máme okolo seba samých super ľudí, ktorí nás zavolajú a majú náladu tráviť s nami čas na cestách.My si nevieme vybaviť ani diaľničnú známku, ale zas vieme si iné veci vybaviť. Napr. na bare.

A k tomu, že nás nepoznajú? Nejde ani tak o to, ako sa o nás dozvedia, ide o to že mi chceme spoznať ich kultúru, ich scénu a preto zbalíme škopky a snažíme sa im ukázať našu show live. Veď vtedy sa dostaneš ľuďom do hlavy najlepšie. Jedine live! O Tom je pre mňa toto cestovanie a spoznávanie ľudí a samozrejme ich mieste destiláty, amen!

Zanechali koncerty v týchto krajinách niečo vo vás?

Holub: Hmm, tak pre mňa veľmi odlišná vec, ktorá zanechala vo mne obrovskú radosť, je tá, že na koncerty chodili aj mladí ľudia. Nemyslím tým, že to tam vyzeralo ako tu na rapovej scéne. Proste keď vidíš na koncerte mladých zasranov vo veku 16-20 rokov s čírom na hlave a sidovkou a vínom v ruke, tak to sa tu už len tak nevidí. Ale samozrejme je už iná doba, všetko chápem, ale rozdiel v koncertoch je iba ten, že sa nachádzaš v inej krajine, ale ľudia sú všade tí istí a sú super, že to podporujú!

Vaše skladby (Fyasco) sa vyznačujú tým, že sú krátke (okolo 1 a pol minúty). 

Holub: Tak naše heslo je – žiadne veľké hranie. Ak si povieme, že to stačí, tak končíme.

Vo Fyascu ste gitara a bicie. Plánujete pridať aj basu? 

Holub: Teraz sme vo fáze, keď nám netreba, ale možno časom hej. Nebránime sa tomu. Chémia zatiaľ funguje a robíme hudbu akú chceme robiť.

Na zaver, čo pre vás znamená punk/hardcore/grindcore?

Peco: Vybočenie z radu, kultúru mimo mainstream, upozorňovanie na veci, ktoré nás serú a ktoré spoločnosť úspešne prehliada. Proste životný štýl pre tých, čo si radi komplikujú život, haha.

Holub: Ako už som spomenul žiadne veľké hranie, rob čo miluješ. Neriadiť  sa kvótami a hlavne sloboda.