Pätnásť rokov výbornej bratislavskej hardcore bandy Abhorrence oslavili v Randal Clube ešte vo februári. V lete stihli Topfest a Mighty Sounds a hneď nato oznámili nečakaný koniec. Abhorrence s výborným zvukom nahrávok a odohratým turné v Ázii vnímajú úpadok scény a v podstate sú jej obeťou…
Abhorrence má pätnásť rokov a vy ho oslavujete rozpustením kapely. Povedali ste s Abhorrence všetko, čo ste chceli alebo už sa to nedalo ďalej ťahať?
Blinker: Ja osobne som uz stratil akukolvek motivaciu dalej pokracovat a to z viacerych dovodov. Takisto som sa ocitol vo faze, kedy som si jednoducho musel v zivote urcit priority.
Krivic: S touto kapelou som zacinal ako 18rocny chlapcek, ktory o svete nevedel nic. Vela som sa naucil o ludoch hlavne cez nu. Mam detto aj podstatnejsie priority ako sa potit na stagei. Pre mna bol tento rok uz dost namahavy, narastlo mi brucho a ledva som to fyzicky vsetko odmakal.
Hawai: Tiež som v tejto kapele začínal ako Krivic a bolo to to najlepsie rozhodnutie v mojom živote. Bohužial čas sa občas mení a ako sa menil štýl hrania, tak sa menilo aj osadenstvo kapely. S tým sa menili aj nazory ľudí na kapelu… bohužial. Za posledné dva roky mam pocit, že sa scéna úplne „rozpadla“, ľudia idu radšej na pivo akoby mali podporiť svoju scénu a zaplatiť za koncert posr… 4 Eurá. Preto aj dnešné koncerty vyzeraju ako vyzerajú.
Odkedy toto celé vo vás spelo? Premýšľali ste nadtým už dlhšie alebo to zrazu prišlo?
Hawai: Trošku nás do toho pritlačili posledné roky, odchod dvoch členov Aďka a Dajka a následný hejt ľudí na ďaľšie fungovanie kapely.
[youtube id=“qBFXM2utYTU“ width=“620″ height=“360″]
Pätnástku ste oslávili v bratislavskom Randal Clube ešte vo februári, teraz v lete ste stihli väčšie festivali, či už slovenský TopFest alebo český Mighty Sounds. Nebude vám to všetko chýbať?
Blinker: Ja som tych klubovych, festivalovych a roznych inych koncertov zazil naozaj uspokojujuce mnozstvo, existovat sa bez toho da.
Krivic: Mne to osobne bude vsetko chybat, preto som si nechal aparat aj s gitarkou, ktovie kam ma este zivot zaveje. Osobne by som nikdy nepovedal, ze budeme niekedy hrat na takychto festivaloch, na konci to vyslo.
Hawai: Mne to chýbať určite bude, ale leto je krátke a festivalov nie je až tak veľa. Ako som už spomínal klubové koncerty sú zabudnuté pokiaľ nepríde nejaká zahraničná kapela čo práve niekto počúva vo svojom prehrávači. Príkladom je naše 15. výročie v Randal Clube, kde nám prišlo niečo cez 100 ľudí. Nehovorím, že je to málo, ale scénu som zažil a viem aké je to smutné číslo. Veľká vďaka tým čo niekedy prišli na náš koncert.
Premýšľali ste nad nejakým rozlúčkovým koncertom?
Blinker: Kapela svoju koncertnu cinnost definitivne ukoncila.
Krivic: FAJFTEST bola posledna nasa showka.
Hawai: Nechcem byť nefér, ale keď prišlo na 15. výročie založenia kapely cca 100 ľudí, tak pochybujem, že by niekto zahodil svoje predsudky a prišiel by pozrieť…
Čo bude ďalej? Plánujete nejaké vlastné projekty alebo hudba si musí dať teraz chvíľu pauzu?
Blinker: Je vysoko nepravdepodobne, ze by som sa v dohladnej buducnosti aktivne venoval muzike.
Krivic: Beha mi vselico po rozume, musim povedat, ze som nasiel basaka svojich snov z novej zostavy, taky hudobnik u nas este nebol. Strasne sme si sadli rytmicky a presnostou. Azda momentalne potrebujem oddych a setko ukaze cas, hlavne by som hral daco jemnejsie, menej fyzicky namahavejsie.
Hawai: Už som nad tým premýšľal, tak uvidíme ako sa vec posunie ďalej, nemienim prestať.
Neostali žiadne nedokončené skladby alebo všetko, čo ste chceli povedať, ste už povedali?
Hawai: Mali sme viac skladieb nedokončených a jednu dokončenú, ale to už netreba riešiť.
Za ten čas ste stihli viacero vecí, o ktorých sa kapelám z našich končín často ani nesníva… Turné v Ázii, ako k tomu prišlo a čo všetko je v hardcore scéne tam iné ako u nás?
Krivic: Ano toto bol nas sen, ktory sme si splnili. O tomto by vedeli viac povedat byvali clenovia. Scena tam bola uplne ina. Ludia sa tam smiali a vazili si vsetky kapely a chodilo ich na koncerty viac, pretoze este neboli tak presyteni ako su u nas. Ktovie ako sa to tam zmenilo, predsa len sme tam boli pred styrmi rokmi.
Hawai: Stihli sme toho prejť celkom hodne… bol to splnený sen. Ako spomenul Krivic ľudia tam boli úple iný.
[youtube id=“nIGwkd99n9o“ width=“620″ height=“360″]
Celkovo ako vnímate hardcore scénu dnes po tých rokoch? Ako je to špeciálne v Bratislave?
Blinker: Podla mna sa u nas prejavuju rovnake veci ako v inych krajinach, vsade ludia riesia zavist, falos, bezohladnost a nenavist ale takisto je tu vsak vela pohodovych ludi, ktori nadalej organizuju akcie a chcu to udrziavat, pripadne posunut na trochu iny level. Osobne si pamatam atmosferu z koncertov napr. v rokoch 2000-2002 a v scene sa hlavne vymenili ludia, co je absolutne prirodzeny jav. Ked niekto napriklad dovrsi 30ku a nema uz nadalej chut travit cas na koncerte, tak je to podla mna uplne normalne a dokazem sa s tym stotoznit. Takisto co sa kapiel tyka, za tu dobu isli pomerne dost hore, co sa tyka urovne a to je dost pozitivne.
Krivic: Vsetko sa riadne zmenilo. V roku 1998 som bol prvy krat na koncerte kde bol Metal Hardcore a Punk v jedne kope a na koncerty chodilo viac nez tisic ludi. Teraz ti dojde tak max 200 a aj to musis hrat s nejakou mega kapelou z USA. Ludia sa grupia okolo kapiel, ktorych vzniklo po celom SR a hlavne BA neurekom. Su to skor take sceny o par kamaratoch a je to o absolutnom nerespektovani sa medzi sebou. Ktovie asi to priniesla cela tato doba mizerna. Nie je riadna praca, nie je kesh na koncerty a ani cas aby sa na ne chodilo.
Hawai: Scéna sa mení každý rok. V roku 2000 ľudia boli radi za každý koncert, za každú príležitosť sa zabaviť s kamarátmi a aj s ľudmi, ktorích vôbec nepoznali. Bolo im jedno čo je to za koncert, vždy sa tam stretli a užili si to naplno. O tom je scéna. Dnes sa ľudia škatulkujú do štýlov a okruhu svojich známich. Nemajú skoro žiadne svoje názory, idú s davom najbližších. Nikomu nič nezazlievam, len to všetko malo dopad na „scénu“ dnešnej doby. Keby si ľudia uvedomili, že hardcore nie je o škatulkovaní, závisti a hejte daktorých kapiel, tak by scéna bola lepšia, väčšia a hlavne zdravšia. Rešpekt všetkým čo sa nezmenili, sú stále sami sebou a podporujú scénu!
To vyzerá ako dosť pesimistický stav, ako vnímate budúcnosť scény? Myslíte, že je to taká sínusoida – raz je tvrdá hudba populárna a raz zas menej?
Krivic: Toto nevie predpovedat asi nikto. Podla mna je to cele zavisle aj od stavu zivotnej urovne v danom state, visi v tom aj politika, ci su ludia stastni atd. Ano. Vravi sa ze aj starsie hudobne styly sa vracaju do mody. Existuje mnoho faktorov, ktore cele toto dianie ovpluvnuje.
Hawai: Raz si hore, raz dolu. Je čas na nové štýly a nové kapely. Čo sme chceli povedať, zažiť a urobiť sme urobili a prajem každému nech zažije aspoň časť čo sme zažili s Abhorrence. Skvelé spomienky, skúsenosti a kamarátstva, ktoré budem mať do konca života. Treba sa snažiť, hrať a robiť to čo každého baví… raz to príde.
