Scotty Radinsky z Pulley: K punk rocku som sa dostal práve vďaka skateboardingu

Už v 18 rokoch bol priamo zo strednej školy draftovaný veľkým klubom Chicago White Sox. Na pozadí jeho lásky k baseballu však stála aj silná priazeň k dvom ďalším spoločenským fenoménom: skateboardingu a punk rocku. Scott Radinsky mal odmalička neutíchajúcu snahu aktívne sa podieľať na všetkých svojich vášňach a tak popri náročnej kariére špičkového atléta v najslávnejšej baseballovej lige sveta zvládal takisto už v 80. rokoch jazdiť na turné so svojimi kapelami a vydávať jeden skvelý album za druhým.

Ak má ale niekto stále pocit, že by to mohlo byť málo, Scott k tomu všetkému dokonca roky šéfoval známemu skateparku Skatelab nachádzajúcemu sa v Simi Valley v Californii, kde okrem samotného jazdenia návštevníci mali možnosť navštíviť podrobnými informáciami nabité múzeum toho agresívneho a zároveň krásneho športu. S kapelou Pulley pred nedávnom vydali novú dosku s názvom Golden Life. Po jej vypočutí môže byť viacerým nad slnko jasné, že aj keď skatepunk postáva kdesi vzadu, vyzretý a obrúsený životom, rozhodne však neumiera a naopak stále nesie zdravé známky života.

Hudba Pulley mala k skateboardingu blízko už odjakživa, vaše skladby sa objavili aj v niektorých slávnych snowboardových videách. Konkrétne však ty si dokonca šéfoval skateparku Skatelab a vo vašom najnovšom klipe vystupujú legendy ako Steve Caballero, Tony Hawk či Tony Alva. Mal si takýto blízky vzťah k doskovej kultúre aj počas pôsobenia v predchádzajúcich svojich kapelách? Dostal si sa k skateboardingu práve vďaka punkrocku?

O skateboarding som sa zaujímal už od doby, kam siaha moja pamäť. Keď som bol mladý a keď som vyrastal v 70. a 80. rokoch, skateboarding sa stal skutočne populárnym a keď sa k nemu začala približovať hudba, ich vzájomný vzťah sa stával stále prirodzenejším. Úprimne si myslím, že som sa dostal k punk rocku práve vďaka skateboardingu.

Aký máš pocit z vašej tvorby dnes, ked už toho máte za sebou naozaj tak veľa? Mení sa s vekom pohľad a prístup k vašej muzike?

Myslím si, že všetko sa mení spolu s vekom a v priebehu toho, ako dospievame. Nie je veľmi čo porovnávať so skúsenosťami vo vytváraní chýb, dobrých aj zlých, pokiaľ si múdry a poučíš sa z nich. Prístup k hudbe je stále, ako vždy, rovnaký. A niekedy dokonca aj lepší, keďže už sme viacmenej prišli na to, čo máme robiť.

Čím je ovplyvnená nová doska? A prečo práve názov Golden Life?

Nová nahrávka je niečo, na čo sme všetci naozaj hrdí. Tentoraz sme do toho investovali veľa práce a mám pocit, že sme boli zároveň všetci dobre pripravení. Skladby sú dobré a produkcia znie takisto dobre, takže sme šťastní. Názov Golden Life vznikol zo snahy nájsť spôsob, ako znova prežiť minulosť, kedy boli veci trochu jednoduchšie a menej komplikované.

Obal vám opäť kreslil legendárny ilustrátor Mark de Salvo, ktorý pracuje s kapelami, ako ste vy, už niekoľko dekád. To je aj prikladom toho, ze vaša scéna funguje veľmi prepojene, takmer ako jedna veľká rodina. Aké sú dnes podľa tvojho pohľadu vzťahy v punkrocku v USA v porovnaní s divokými 90. rokmi, kedy skatepunk zažíval naozaj šialene silnú dobu?

Myslím si, že vzťahy, ktoré boli vytvorené pred rokmi, sú stále silnejšie a uľahčujú vzájomnú spoluprácu. Keď sme Marka kontaktovali, tak už to práve nebolo tak ako na začiatku. Dôvera už bola na mieste a keď sme sa mu snažili vysvetliť náš nápad, mal celkom dobrý cit pre dosiahnutie toho, čo hľadáme. Takisto má schopnosť vydať sa smerom, ktorým sa chceme vydať aj my, a tým pádom ušetríme veľa času.

Dá sa tvoja prvotná eufória momentu, keď si stál prvýkrát s kapelou na pódiu porovnať s pocitom, keď si stál prvýkrát na ihrisku ako športovec? Dokážeš si na tieto pocity spomenúť?

Pamätám si, že na pódiu som bol nervóznejší, najmä keď som prvýkrát spieval. Situácia, kedy človek stojí na javisku s mikrofónom v ruke, vyvíja na človeka tlak.

V jednom z predchádzajúcich rozhovorov si spomenul, že je možné ťa ešte dnes stretnúť na ulici so slúchadlami v ušiach počúvajúc povedzme Damaged od Black Flag. Veľa punkových matadorov už punk takmer nepočúva, lebo v ňom vraj nenachádzajú nič nové. Je možné, že to berieš práve opačne? Predstavuje punkrock v tvojom prípade niečo, čo dobre poznáš a vieš sa o neho kedykoľvek oprieť, prípadne na ňom sem tam nájdeš niečo, čo ti kedysi pred rokmi možno uniklo?

Vždy budem počúvať punk rock. V priebehu rokov som si rozšíril svoju zbierku a počúvam rôzne druhy hudby, ktoré by som pred rokmi pravdepodobne nepočúval. Myslím si ale, že to prichádza s vekom. V muzike nachádzam nové veci a to dokonca aj pri kapelách, ktoré počúvam posledných 30 rokov. Dodnes zažívam ten mimoriadny pocit, keď počujem niečo, čo sa mi páči, či už je to punk, rock alebo blues. Jednoducho milujem hudbu.

Čo by si na súčasnom svete, resp. spoločnosti zmenil?

V spoločnosti, v ktorej žijem, by som si prial, aby sa veci spomalili na tempo, v ktorom sa ľudia nestresujú. Každý je tak zaujatý tým, čo si myslí, že všetko musí spraviť, namiesto toho, aby si našiel čas na to, aby to urobil správne. Niekedy mám pocit, že sa snažíme byť niekým, kým nie sme, a skôr medzi sebou súťažíme, ako aby sme sa učili a pomáhali si navzájom.