V kapele The Rumjacks nastala personálna zmena a novú platňu už nahrali s novým spevákom Mikom Rivkeesom. O novom albume a prečo nastala takáto zmena, nám povedal viac zakladajúci člen a basgitarista Johnny.
Predtým ako sa začneme baviť o vašom novom albume, ako sa vám darí? Ako prežívate túto covid éru?
Darí sa nám dobre. Sme zastrčení v Belfaste, schovávame sa pred chladom a prežívame opatrenia cez lockdown. Zostávame v bezpečí, ale už nás to ťahá naspäť na pódia a tešíme sa, kedy budeme môcť znova hrať. V našej skupine sme z rôznych krajín, takže každý to prežíva trocha inak, stále ale pracujeme na hudbe a pripravujeme sa na živé vystúpenia.
Ako veľmi je pre kapelu, ako tá vaša, ťažké nemať aktuálne možnosť cestovať a hrať po Európe?
Je to ťažké, ale mali sme veľké šťastie, že sme sa mohli všetci stretnúť a nahrať album Hestia. Keď sme boli všetci spolu, vedeli sme, že nie je isté, kedy sa zas uvidíme a turné absolvujeme, takže sme urobili maximum, čo sme mohli v lete roku 2020. Normálne, keď vydáme album, cestujeme niekoľko mesiacov, ale tentokrát nemôžeme. Čaká nás ešte veľa vecí, keď nie sme na cestách… ale kým nebudeme môcť znova koncertovať, budeme pokračovať v písaní ďalšej hudby.
Poďme teda k vášmu novému albumu. Čo mi o ňom viete povedať? Čo znamená Hestia a prečo ste ho nahrávali práve v Miláne?
Hestia je grécka bohyňa srdca, rodiny, domova atď. Silná postava, ale pre niektorých ľudí menej známa. Skladba „Hestia“ je o žene, ktorá si chráni, čo je jej a bojuje za to. Podľa nás táto pieseň spolu s albumom umožní ľudom vytvoriť si ich vlastný pohľad. Myslíme si, že poslucháč si na albume vyberie konkrétne témy a vytvorí si k nim vlastné interpretácie.
Album sme nahrávali v Miláne – náš manažér Luca tam má štúdio a náš bubeník tam žije, takže to bola najjednoduchšia možnosť ako nahrávať spolu v tejto covid dobe. Strávili sme tam spolu leto, nahrali album a predviedli naše hudobné remeslo, ako sa len dalo. Užili sme si tam každú minútu nahrávania a sme šťastní s výsledkom.
Na novom albume máte nového speváka Mikea Rivkeesa. Čo bol dôvod tejto zmeny?
Frankie u nás v kapele skončil v apríli 2020, nebolo pre nás možné, aby sme s ním v tomto prostredí fungovali ďalej ako kapela. Vždy sme milovali hudbu a všetky aspekty zahrnuté v tom byť v kapele, ale po rokoch toxického, deštruktívneho, zraňujúceho a skutočne rozrušujúceho správania sme jednoducho s ním nemohli pokračovať.
Mika všetci poznáme už pár rokov, pretože sme boli fanúšikovia jeho skupiny Mickey Rickshaw. Mali sme šťastie, že sme si s nimi párkrát zahrali a sledovanie Mikea bolo úžasné. Skvelý autor piesní a úžasný interpret. Zostali sme v kontakte roky a vždy to bol niekto, kto tento štýl hudby vedel, takže keď prišiel čas, bol to prvý človek, ktorému sme zavolali.
Ste na cestách už 12 rokov. Môžete porovnať svoju kapelu na začiatku a teraz?
Áno, zdá sa to ako veky, ale naozaj to nebolo tak dlho. Myslím, že za tie roky sa dozviete, aké je to byť v kapele, byť na turné a na nahrávaní atď. Na to všetko neexistuje kniha pravidiel, takže sa to musíte naučiť za pochodu. Viem, že sme teraz oveľa vyspelejší a najmä v posledných 12 mesiacoch sme oveľa šťastnejší a pozitívnejší a bavíme sa hraním a tvorbou hudby viac ako kedykoľvek predtým.
Ako ste sa dostali k celtic punku?
Myslím si, že všetci chlapci sa k celtic punk dostali svojou cestou, ale o sa týka mňa, tak bol vždy okolo mňa. Celá moja rodina pochádza z Belfastu v Severnom Írsku, takže ľudová hudba bola vždy v mojom živote. V Austrálii žije obrovská írska / škótska populácia prisťahovalcov, takže keltskú hudbu nie je ťažké nájsť.
Na čo sa najviac tešíte po pandémii?
Turné! Všetkým nám veľmi chýba!
