Parketový lev – ďalší projekt bratov Hrčkovcov (Kaktus, Ramones Bratislava, Sveťo Korbel & Personal). O tom, ako Parketový lev vznikol, kde berú inšpiráciu a mnoho ďalšieho, nám povedala viac celá kapela.
Chalani, máte už všeličo za sebou, čo vás viedlo k ďalšiemu projektu?
Jano: V období, keď sme už nehrali s Kaktusom, tak sme mali takú malú pauzu a hrali sme s bratom vlastné veci v projekte „bratia Hrčkovci“. Kubo potom povedal, nech to skúsime s elektrickými gitarami a založíme kapelu. Oslovili sme Alexa a Dafyho a bolo to.
Jakub: Nám sa nahromadili naše veci a chceli sme to nejako dať von. So Sveťom to bolo fajn, ale chceli sme hrať svoje vlastné veci.
Dafy: Tak, keďže s Janom a Kubom sa poznáme asi už 15 rokov a veľakrát sme sa bavili, že to dáme dokopy, a teraz sa to nejako podarilo. Chalani ma ešte stiahli z gitary na basu a bolo to.
A čo znamená Parketový lev?
Dafy: Tak mne trvalo asi mesiac presvedčiť Jana, že to je super názov pre kapelu. Má viac významov, má to v sebe drive, rebéliu atď. Keď niekomu povieš, že je parketový lev, tak to znamená, že buď žúruje každý večer alebo najlepší tanečník. Má to spojitosť aj so starou dobou, keďže teraz sa toto slovné spojenie už moc nepoužíva, ale napr. moja babka vždy hovorila môjmu dedkovi, že „Ty si parketový lev“. Plus logo už bolo dávno hotové, keďže to Jano nakreslil pár rokov dozadu.
Aká hudba smerovala vašu hudbu a ako ste sa dostali k hudbe?
Jakub: Tak asi každý z nás z kapely vyrastal na Ramones. My sme kedysi s Janom mali pár kamarátov, čo spolu hrali a pridali sme sa k nim a tak sme si hrávali. Ku mne sa dostala akustická gitara a začal som sa učiť. Potom prišiel Šuky a dali sme dokopy Kaktus a hrali sme rocknroll. Pre mňa je hudba súčasť života, nevedel by som žiť bez hudby.
Alex: Ja som na strednej začal hrávať s kapelami, čo je už dosť dávno. A stále sa točím okolo punkrocku. Inak teraz, keby tu bola moja krstná mama, tak by sa pochválila, že je to jej zásluha, lebo keď som mal 4 roky, tak mi kúpila hračkársky bubon.
Jano: V podstate prvý kontakt s punkom bol z rádia, keď sme mali 10 rokov. V rádiu hrávali 090X a to sa nám páčilo, keďže to bolo iné ako normálne hrali v rádiu. Potom prišiel Konflikt, Slobodná Európa, Zóna A a už to išlo. A začiatky vlastne ako povedal Kubo.
Dafy: Prvú kapelu som mal dosť dávno, keď som mal 16-17 rokov. Prvá motivácia boli dievčatá a žúry. Odvtedy som chcel asi 58krát skončiť a zatiaľ stále hrám. 40krát som si myslel, že z toho budú nejaké peniaze, ale nie sú žiadne. (smiech) Ale stále nás to baví hrať.
Keď porovnáme hudobnú scénu pred pár rokmi a teraz, keď na koncerty chodí menej ľudí ako vtedy. Aký je váš názor?
Dafy: V rámci toho ako teraz funguje scéna, tak keby sme tú hudbu nemilovali, tak to asi nemôžme robiť. Okrem toho, že máme z toho potešenie, tak nič iné z toho nemáme. Veľká výhoda je, že chémia v našej kapele funguje na výbornú. Poviem to tak filozoficky, divné deti majú divné deti, ktoré sú lenivé, zmagorené a absolútne im nič nehovoria žiadne hodnoty. Ľudia sa strašne sústredia na veci, ktoré nemajú hodnotu. Viac sa angažujú na veci, ktoré sú vraj in a málo sa riadia srdcom. Ľudia prestávajú rozmýšľať nad vecami a bojovať proti niečomu a je im všetko jedno.
Jakub: Keď sme začínali, tak chodili aj spolužiaci, tak sa mi zdá, že sa vtedy viac žúrovalo ako teraz. Podľa mňa základná chyba je to, že mladá generácia už v tomto undergrounde moc nefunguje. Možno, keby rádia začali viac hrať aj inej hudby ako hrávajú, bola by tam šanca na zmenu.
Alex: Tak teraz viac ľudí radšej nejakú dobrú skladbu len zdieľajú na sociálnej sieti, ako by mali ísť na koncert.
Jano: Už to nie je ako kedysi. Založiť si kapelu a hrať je pre mladých ľudí už niečo staré a chcú niečo iné.
A na záver, čo plánujete ďalšie?
Jano: Do konca roka chceme vydať náš album na vinyle a chystáme aj klip, ale to si necháme ako prekvapenie.
